Železná ruda sa v Nižnej Slanej ťaží od 13. storočia. Niekdajšiu pýchu Gemera, železorudné baníctvo, pripomína vysoká pec, ktorú postavili v roku 1893 a dodnes je súčasťou areálu firmy. Ťažobný a spracovateľský závod v Nižnej Slanej bol ťahúňom štátneho podniku Železnorudné bane Spišská Nová Ves aj počas socializmu. Konjunktúru zažil v rokoch 1988 až 1989. Vtedy zamestnával 1 300 ľudí.
Z výslnia do konkurzu
Po transformácii na akciovú spoločnosť Želba začala ťažba i produkcia v Nižnej Slanej klesať. Spoločnosť sa stále viac začala zaplietať do dlhov. V minulosti prosperujúca firma sa ocitla na pokraji krachu. Každé zvýšenie cien energií ohrozovalo existenciu Sideritu. Bývalé vedenie požiadalo o 200-miliónovú štátnu dotáciu na rekonštrukciu, ktorá by znížila energetickú náročnosť výroby. Neuspelo.
Minulý rok v júni veriteľom praskli nervy. V tom čase už dlhy predstavovali takmer miliardu. Želba sa ocitla v konkurze. „Momentálne máme 635 pracovníkov. Na súčasné požiadavky hlavných odberateľov, teda U. S. Steel Košice a Nová huť Ostrava, by stačilo 600 zamestnancov. Zásoby železnej rudy v podzemí pri ročnej ťažbe okolo milión ton by nám mali vystačiť na dvadsať rokov,“ hovorí ekonomicko-obchodný námestník riaditeľa závodu Siderit Ondrej Bolaček.
Napriek konkurzu i výpovediam ťažba a výroba naďalej pokračujú. Siderit má podpísanú zmluvu s U. S. Steel do konca tohto roku. V Nižnej Slanej majú vyťažiť 720-tisíc ton rudy a vyrobiť 330-tisíc ton peliet. „Všetko je postavené na tom, ako sa nám podarí dohodnúť s dodávateľmi energií. Pri súčasnej výrobe potrebujeme okolo 40 miliónov kubíkov zemného plynu. Náklady na plyn sa nám zvýšia zhruba o 40 miliónov korún. Nová cena plynu je pre nás likvidačná. Keď k tomu pripočítame náklady na elektrickú energiu, dohromady je to okolo 80 miliónov. Nie sme momentálne schopní vykryť rast nákladov vnútornými rezervami,“ hovorí námestník Bolaček.
Bude konkurz záchranou?
Správkyňa konkurznej podstaty spišskonovoveskej Želby Zuzana Kollárová je optimistka. Vlani už počas konkurzu dosiahol Siderit po dlhom čase zisk. Firma sa držala celý rok nad nulou, nevykázala žiadnu stratu. Do straty sa opäť dostala až po zmene cien plynu a elektriny. „S plynármi bojujeme dodnes. Ale už nie ako správca a dodávateľ, ale ako obchodní partneri. A to je veľké plus,“ hovorí Kollárová. Želba rokuje o dodávkach plynu zo zahraničia. S plynármi sa chce dohodnúť na cene za transport.
Vyhlásenie konkurzu nie je podľa jej názoru posledným klincom do truhly. „Vyhlásením konkurzu už so sebou neťaháme staré záväzky. Konkurz vďaka tomu nie vždy znamená definitívny koniec firmy. Skôr naopak. Pri dobrej organizácii práce je riešením, ako v iných podmienkach, s iným počtom ľudí, možno aj s iným programom udržať výrobu. Keby nebol vyhlásený konkurz, čo by sa stalo s majetkom spoločnosti a s ľuďmi? Exekúcia bola totiž už naštartovaná,“ tvrdí Kollárová.
Správkyňa konkurznej podstaty nevidí v zastavení výroby riešenie problému: „Čo je viac stratové? Ťažiť, vyrábať a predávať tak, aby hospodársky výsledok bol tesne pod nulou, alebo všetko zastaviť. Z čoho budeme platiť obrovské náklady na údržbu bane? A čo bude s viac ako 600 zamestnancami v regióne, kde je 30-percentná nezamestnanosť?“
Všetko sa však odvíja od nového majiteľa firmy. Doterajšie dve kolá na predaj majetku Želby ako celku i jej závodov osobitne boli neúspešné. V blízkej budúcnosti vypíše správkyňa konkurznej podstaty tretie kolo súťaže. Nájde sa solídny záujemca?
Ak nie, na Gemeri už nebudete počuť dnes bežné: Zdarboh!
MIKULÁŠ JESENSKÝ
