BRATISLAVA - Nerastné bohatstvo Slovenska je podľa ústavy majetkom štátu, ten však jeho hodnotu nepozná. „Ložiská štátu neboli doteraz ocenené, ústav sa o to snažil. Naráža to na rôzne problémy privátnych subjektov, ktoré ocenenie nechcú,“ povedal Michal Kaličiak, riaditeľ Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra. Tomuto názoru oponuje technológ Ivan Burza zo súkromnej ťažobnej spoločnosti Alas. Podľa neho je problém aj v nejednotnosti metodík a nedostatku znalcov na oceňovanie.

Svet oceňuje ložiská podľa metodiky OSN, odborník na geológiu Milan Tréger odhaduje hodnotu preskúmaných zásob zhruba na sto miliárd korún, no môže to byť až dvojnásobok. Ročne sa vyťaží okolo 27 miliónov ton rôznych nerastných surovín za takmer 11 miliárd korún. Ložísk je podľa ročenky ústavu 757, nachádza sa v nich 17,4 miliardy ton zásob.

Oceňovanie ložísk je dôležité na určenie poplatkov za ťažbu, ktoré určuje vláda svojím nariadením. Poplatky sa pohybujú od troch desatín percenta do desiatich percent z trhovej hodnoty surovín. Nízke poplatky sú stanovené napríklad pri stavebných surovinách, ktorých sa vyťaží najviac. Štát tak z ročnej ťažby v hodnote okolo jedenásť miliárd korún získa niečo vyše 120 miliónov korún. Pri vyšších úhradách stanovených na základe hodnoty ložiska by podľa Trégera príjem štátneho rozpočtu mohol dosahovať miliardu korún ročne. Predseda Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi Dušan Čellár si myslí, že štát cez nižšie poplatky za vydobyté suroviny podporuje ich vyššiu finalizáciu. „Čím viac je produkt zhodnotený, tým menšia je úhrada za vydobytý nerast,“ povedal Čellár.

Za najvýznamnejšie suroviny považuje Kaličiak magnezity, mastence, stavebné materiály. Ťažba rudných surovín je pri súčasných svetových cenách a nákladoch na ťažbu u nás neperspektívna, železná ruda sa u nás ťaží len v závode Siderit Nižná Slaná. Ťažba zlata sa v Hodruši skončila koncom roku 2002. Vysoko rentabilné sú nerudné suroviny, najviac sa ťažili vápence, dolomity a kremenné piesky. Zo stavebných surovín to bol stavebný kmeň, štrkopiesky a tehliarske suroviny. Menej rentabilné sú energetické suroviny, vyťažená ropa a zemný plyn pokryjú spolu do troch percent domácej spotreby. Najviac z nich sa vyťaží hnedé uhlie a lignit.

Energetické nerastné suroviny sa spracujú a spotrebujú doma, časť nerudných surovín sa vyváža. „Exportujú sa hlavne spracované magnezity v hodnote takmer dvoch miliárd korún a časť barytu. Najväčšiu časť vývozu tvoria výrobky z vápencov, teda cement a vápno a vyviezli sa v hodnote takmer štyroch miliárd korún. Ďalej sa vyváža dolomit a kamenná soľ, pomerne veľa tvorí export bentonitu. Hodnota vývozu môže dosahovať ročne okolo sedem miliárd korún,“ povedal Tréger.

Podľa Trégera by ministerstvo hospodárstva v surovinovej politike štátu a banskom zákone malo jasne určiť podmienky ochrany a racionálneho využitia nerastného bohatstva spolu s poplatkami za jeho využívanie, ocenením ložísk a klasifikáciou ich zásob. Podľa hovorkyne ministra hospodárstva Kataríny Ševčíkovej sa v legislatívnom pláne vlády s novelizáciou banského zákona v tomto volebnom období nepočíta. Ministerstvo však k decembru tohto roku zaktualizuje surovinovú politiku Slovenska. „Novelizácia, respektíve ďalší postup úpravy banského zákona v tomto volebnom období vyplynie aj zo schválenia surovinovej politiky vládou,“ vyjadrila sa Ševčíková.

Máme jedno z najväčších ložísk mastenca na svete

ROŽŇAVA - Neďaleko Gemerskej Polomy v okrese Rožňava je jedno z najväčších a mimoriadne kvalitných ložísk mastenca na svete. Zásoby suroviny, používanej napríklad v papierenskom, potravinárskom a gumárenskom priemysle, predstavujú podľa odborníkov viac ako 85 miliónov ton.

V roku 1998 položila ťažiarska spoločnosť Rozmin základný kameň bane, v januári 2001 vyrazili prvé metre chodby. Po dosiahnutí stometrovej dĺžky v novembri 2001 práce prerušili. Podľa konateľa Rozminu Ondreja Rozložníka si prerušenie vyžiadali vlastnícke zmeny v spoločnosti Rozmin. „Pôvodní spoločníci mali problémy s financovaním. Doteraz sa na prípravu ťažby preinvestovalo 120 miliónov korún, na sprístupnenie ložiska, postavenie úpravne a ťažbu treba investovať ďalších 300 miliónov,“ vysvetlil Rozložník.

Podľa predsedu Obvodného banského úradu v Spišskej Novej Vsi Dušana Čellára, úrad zruší dobývací priestor, alebo ho určí inej organizácii, keď firma do troch rokov nezačne ložisko dobývať, alebo dobývanie preruší na dlhší čas, ako sú tri roky. „Keďže spoločnosť Rozmin prerušila práce v novembri 2001, trojročná lehota uplynie v novembri 2004. Potom, keď sa práce neobnovia, bude úrad povinný podľa banského zákona vypísať výberové konanie na určenie dobývacieho priestoru inej organizácii,“ píše v stanovisku Čellár. (sen)

Ťažba surovín za rok 2001 v tisícoch ton

Zdroj: ročenka Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra