BRATISLAVA – Vladimír Mečiar nemusí vrátiť odmeny vo výške 139 737 korún, ktoré dostal ako predseda vlády v rokoch 1993 až 1994. Rozhodla o tom sudkyňa Okresného súdu Bratislava I. Zuzana Posluchová, keď návrh žalobcu (Úrad vlády) zamietla. Dôvod zamietnutia navrhol samotný Mečiar, ktorý tvrdil, že prípad je premlčaný. Okrem toho vyhlásil, že „žaloba bola politická a mediálna“. Na pojednávanie prišiel asi päť minút pred začiatkom. Sadol si na nesprávne miesto a sudkyňa ho musela na to upozorniť. „Na súde som dávno nebol,“ vysvetľoval Mečiar. Počas celého pojednávania o odmenách sa Vladimír Mečiar správal pokojne, iba chvíľami nervózne podupkával nohou. S novinármi sa prívetivo bavil aj na chodbe pred vynesením rozsudku a nesprával sa ako človek, ktorý už troch z nich fyzicky napadol.
Opodstatnenosť vyplácania odmien nechcel Mečiar obhajovať, pretože návrh považuje za premlčaný. Dodal len: „Z mojej strany nikdy nešlo o úmyselné preberanie odmien s vedomím, že sú vyplácané protiprávne.“
Štefan Haulík, právny zástupca Úradu vlády, bývalému premiérovi položil niekoľko otázok, ale dostalo sa mu povýšeneckých odpovedí. Mečiar mu viackrát skočil do reči. „Žalujete ma (za rok 1994), ale ja som vtedy nebol predseda vlády, tak čo chcete,“ povedal napríklad. V tom období však premiérom bol a v apríli dostal aj odmeny.
Haulík chcel ako svedka predvolať bývalého predsedu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý mal Mečiara upozorniť na protiprávnosť vyplácania odmien členom vlády. Sudkyňa to odmietla, pretože po vznesení námietky premlčateľnosti to už nebolo dôležité.
Sudkyňa Posluchová svojím rozhodnutím nedala za pravdu ani jednej strane, vyhovela iba Mečiarovej námietke premlčateľnosti. Haulík pripustil, že Mečiarova námietka bola oprávnená, ale „zamlčané právo je tiež právo a štát má povinnosť vymáhať peniaze daňových poplatníkov“. Nevylúčil, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.
Haulík kritizoval sudkyňu Posluchovú za to, že v odôvodnení rozhodnutia nekonštatovala aspoň porušenie zákona. (rp)
