Mníchov 24. marca (TASR) - Útla knižočka pripomína turistického sprievodcu alebo vreckový breviár pre študentov, ktorí sa chcú aj v cudzích krajinách chovať spôsobne a rešpektovať ono známe "iný kraj - iný mrav." Len okruh tých, pre ktorých je určená, nie sú zvedaví turisti, ale po zuby ozbrojení americkí vojaci, bezprostredne bojujúci vo vojenskej operácii Iracká sloboda, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Süddeutsche Zeitung. Príručka, ktorú si príslušníci 101. výsadkovej divízie americkej armády museli pribaliť do batožiny povinne, ich má voviesť do irackého všedného života.
Knižka informuje všeobecne o dejinách krajiny, o zvyklostiach a kultúre tamojších obyvateľov. Keď sa po zuby ozbrojený vojak ocitne pred domorodými civilistami, má sa podľa návodu a predstáv nadriadených správať ako skutočný gentleman.
"Nepodávajte Iračanovi nikdy ľavú ruku, v opačnom prípade mu dávate najavo, že si ho nevážite. Pozerajte človeku, s ktorým sa rozprávate, vždy do očí. Pokiaľ vás poprosia o láskavosť, nepatrí sa odmietnuť, ale sľúbiť, že urobíte všetko, čo je vo vašich silách, aby ste prosbu splnili. Nepremeriavajte si pohľadom arabské ženy a nedohovárajte si s nimi rande," radí knižka.
Za zmienku stojí aj rada, aby sa vojaci vyvarovali hlučného OK a nerobili pred obyvateľmi Iraku nezrozumiteľné gestá rukami či nebodaj dvojzmyselné grimasy.
"Neodmietajte pohostinstvo Iračanov. Na návšteve sa nepatrí vypiť viac ako tri šálky čaju, po tretej šálke ju vráťte zdvorilo späť. Naznačíte tak, že už máte dosť," znie ďalšia z rád.
Tam, kde má vojak vyzerať ako "osloboditeľ", musí nechať "vojenstvo" v kasárňach a prispôsobiť sa tradíciám a kultúre tej-ktorej krajiny, tvrdia autori príručky. Útla knižočka je zároveň návodom na druhý stupeň psychologického vedenia vojny, na konci ktorého má stáť "iracká sloboda," dodáva denník.
Vojaci zo 101. výsadkovej divízie americkej armády, ktorí budú v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch kontrolovať iracké územie, ropné vrty, letiská a iné strategické objekty, majú v čítaní podobných príručiek už tradíciu. V júni 1944 to boli práve príslušníci stojednotky, ktorí - vyzbrojení anglicko-francúzskym slovníkom a príručkou o francúzskych spôsoboch - pristáli pri brehoch Normandie. Vreckové slovníky nahradili dnes počítačové programy, schopné prekladať anglické názvy a povely okamžite do arabčiny alebo kurdčiny, uzatvára nemecký denník.
