18/4: Pôdne profily niektorých typov pôd Slovenska: 1 – černozem, 2 – čiernica, 3 – kambizem, 4 – luvizem, 5 – fluvizem, 6 – glej. KRESBA – AUTOR
Podľa vzniku a vývoja pôdy poznáme rad genetických pôdnych typov. V našich podmienkach sa väčšina pôd vyvíjala pod lesom (kambizeme, luvizeme, podzoly, hnedozeme) a len malý podiel v stepných (černozem, smonica) alebo hydromorfných pririečnych a mokraďových podmienkach (fluvizem, čiernica, glej, organozem). Väčšina pôd v záhradkách je silne ovplyvnená človekom. Pri hlbšom rýľovaní – viac ako 0,3 metra, alebo navezení hrubej vrstvy humóznej zeminy (terasy) pôvodné prírodné pôdy sa menia na antropogénne pôdy (kultizem, antrozem). Záhradkár by mal poznať typ pôdy najmä z hľadiska jej zúrodňovania a obhospodarovania. Tak v černozemi a v čiernici, ktoré majú hlboký humusový horizont (0,6 až 0,8 metra) netreba prehlbovať povrchovú humusovú vrstvu dvojitým rýľovaním. Vápnenie týchto slabo kyslých pôd realizujeme nízkymi dávkami vápenatých hnojív, s ich opakovaním každých 8 až 10 rokov. Kyslé hnedozeme, kambizeme, luvizeme a podzoly treba vápniť vyššími dávkami mletého vápenca každé 3 až 5 rokov. Prehlbovanie humusového horizontu na zeleninových hriadkach je nevyhnuté. Zamokrené pôdy typu glej, fluvizem alebo čiernica je potrebné odvodniť. Poznáme aj vhodnosť typov pôd pre pestovanie jednotlivých rastlín.
Prachové, ílovité a piesčité zrná pôdy predstavujú jej zrnitosť a podiel týchto zŕn v pôde určuje pôdny druh. Pôdny druh (ľahká piesčitá, stredná hlinitá, ťažká ílovitá pôda) vplýva predovšetkým na pestovanie jednotlivých druhov zeleniny a výber podpníka pre ovocniny. Piesčitá pôda vyhovuje najmä špargli a cibuli, pričom vyslovene nevhodná je pre chren, zeler a cviklu. Hlinitá pôda je univerzálne vhodná pre väčšinu druhov zeleniny a ovocnín. Ílovitá pôda je nevhodná pre mrkvu, petržlen a cibuľu. Darí sa na nej kapuste, karfiolu, kalerábu, zeleru a chrenu. Pôdy s vyšším obsahom piesku sa ľahko obrábajú, avšak k zlepšeniu štruktúry treba ich častejšie hnojiť organickými hnojivami. Ílovité pôdy trpia napučiavaním a zlievaním, a teda vyžadujú častejšie mechanické prekopávanie i rýľovanie. Prevzdušnenie týchto pôd riešime na zeleninových hriadkach vytvorením plošnej vrstvy polorozloženého kompostu (úlomky byle slnečnice, kukurice, odrezky konárov) v hĺbke 0,4 metra.
Existujú univerzálne podpníky ovocných stromov pre všetky druhy pôdy, ale aj špeciálne odporúčané druhy. Tak v chladnejších oblastiach na ťažších a vlhších pôdach pestujeme marhule a broskyne navrúbľované na slivkové podpníky. Pre čerešne a višne sa najčastejšie používajú podpníky vtáčnice pri pestovaní na ílovitých pôdach a z mahalebky na piesčitých pôdach.
Doc. Ing. ZOLTÁN BEDRNA, DrSc.
