FOTO - ARCHÍV
Poprednou hviezdou šesťdesiatych rokov v NHL (a sedemdesiatych vo WHA) bol Bobby Hull. Dlhoročný krídelník Chicaga Black Hawks mal dve najcennejšie hokejové dispozície. Bol najrýchlejším korčuliarom a mal najprudšiu strelu.
Z jedenástich súrodencov
V mestečku Point Anne v kanadskej provincii Ontario vyrastalo v rodine Hullovcov jedenásť detí. Futbalovú jedenástku neposkladali hlavne preto, že prevahu mali dievčatá. Otec Hull miloval hokej a po ťažkej práci na vlastnej farme doprial svojim synom všetko, aby raz mohli dosiahnuť jeho nesplnené túžby. Podarilo sa to Dennisovi a predovšetkým Bobbymu.
Cez juniorské súťaže sa dostal do Chicaga veľmi mladý. Black Hawks s ním a rodičmi podpísali zmluvu už v dvanástich rokoch.
Na scénu NHL vstúpil v roku 1957 ako osemnásťročný a hneď sa stal druhým najlepším strelcom mužstva. Z postu stredného útočníka sa presunul na ľavé krídlo, kde sa stal legendou. Pre jeho úžasnú korčuliarsku rýchlosť v spojení s vlajúcimi plavými vlasmi sa u fanúšikov ujala prezývka Golden Jet (Zlatý tryskáč).
Svaly ako boxer
Bobby vynikal silnými svalmi rúk, ktoré si vypestoval prácou na rodinnej farme. Jeho bicepsy a chrbtové svalstvo prirovnávali k slávnemu pästiarovi Rockymu Marcianovi. Preto dokázal vypáliť puk väčšou rýchlosťou než ktokoľvek predtým. Pri golfovom údere mu namerali rýchlosť puku 189 km za hodinu, čo bolo o 55 km viac ako priemer v NHL. Viac než príklep ho však preslávila streľba švihom. Takto vypálené puky boli nielen rýchle, ale aj nevyspytateľné. Hull prvý - krátko po ňom aj jeho spoluhráč z Chicaga slovenského pôvodu Stan Mikita - používal hokejku s výrazne zakrivenou čepeľou, ktorá udeľovala puku sklon a silnú rotáciu.
„Mohol som iba tušiť, kam Bobby vystrelí. V okolí kruhov sa pri jeho delovkách dalo iba dúfať, že ma trafí“, spomína brankárska legenda Tony Esposito.
Takto extrémne zakrivené „banánové“ hokejky už súčasné pravidlá nepovoľujú.
Bobby sa za svojich 16 sezón v NHL stal sedemkrát najlepším strelcom, zbieral trofeje, vytváral rekordy, dvanásťkrát sa ocitol vo výbere hviezd.
Prvý prekonal stotisícovú hranicu
Vďaka svojim excelentným výkonom sa prestrieľal aj k veľkým peniazom, ako prvý hráč v histórii NHL dosiahol ročný príjem 100-tisíc dolárov. Vtedy neuveriteľné, no na dnešné pomery smiešne peniaze. V ročníku 1960/61 sa spolu so Stanom Mikitom tešil zo zisku Stanleyho pohára.
V roku 1970 strelil päťstý gól v NHL. Zlatý bombardér bol však aj problémový. S vedením Chicaga sa hádal o peniaze, o postavenie v klube, o čokoľvek. Ťahanice vyvrcholili v roku 1972, keď za milión dolárov prestúpil do konkurenčnej ligy WHA do tímu Winnipeg Jets. Na prestupovú sumu pre hokejový klenot a obchodný magnet sa poskladali všetky tímy WHA, zmluva bola podpísaná na 10 rokov vo výške 2,75 milióna dolárov.
Po konflikte s Chicagom, ktorý sa skončil jeho víťazstvom na súde, sa Hull stal absolútnou hviezdou WHA. Šokom pre rozhnevaných bossov NHL sa stala voľba kouča Scottyho Bowmana, ktorý Hulla nominoval do tímu Kanady na prvý ročník Kanadského pohára v roku 1976. Šéfovia NHL škrípali zubami, no celá kanadská hokejová verejnosť vyjadrila Hullovi podporu.
Cenný triumf nad ČSSR
Po triumfe vo finále nad bývalým tímom ČSSR Bobby vyhlásil: „Toto prvenstvo je pre mňa cennejšie než všetky peniaze.“
Vo WHA žiaril sedem sezón až pokým súťaž v roku 1979 nezanikla. Kanadsko-americký trh neuniesol dve veľké profiligy. Mnohé kluby WHA zanikli so zrušením súťaže, silnejšie prešli do NHL. Medzi nimi aj Hullov Winnipeg Jets, Bobby bol už spolumajiteľom.
No zrazu sa ozvalo Chicago, že má na svoju bývalú hviezdu právny nárok. Znovu súd. Všetko sa skončilo predajom Hulla do Winnipegu.
Ale zlatý tryskáč už nebol tým, čím býval predtým.
„Stratil som motiváciu, chuť do hokeja. WHA bola extrémne tvrdá súťaž. Snažil som sa proti tomu bojovať, ale márne. A toto všetko sa prenieslo do NHL. Nie, Európania, ktorí začali do NHL častejšie vstupovať, za to určite nemôžu, oni sa len prispôsobili trendu.“
Na sklonku kariéry Hulla spolu s ďalším veteránom Gordiem Howeom kúpil Hartford, v ktorom mal vlastnícky podiel bývalý československý tenista Ivan Lendl. Hull v Hartforde odohral iba deväť zápasov, dal dva góly. Skončil za obrovských ovácií celého amerického kontinentu. V Chicagu i vo Winnipegu sú vyvesené ako nedotknuteľné jeho dresy s číslom deväť. Do Siene slávy ho uviedli v roku 1983.
Syn Brett prekonal otca
Bobby Hull s jeho nemenej slávnym synom Brettom sú jedinou dvojicou otca a syna v histórii NHL, v ktorej obaja prekonali hranicu 500 gólov. Otec Bobby ich v 1182 zápasoch základnej časti nastrieľal 672, kanonier držiteľa Stanley Cupu Detroitu Brett ho už prekonal. Aktuálne má bilanciu zo 1174 stretnutí 712 gólov.
