Prekročiť svoj vlastný tieň symbolicky i v skutočnosti budú môcť detskí i dospelí návštevníci interaktívnej výstavy Priateľ tieň, ktorú otvorili v medzinárodnom dome pre deti Bibiana v Bratislave. „Touto didakticko-hravou formou chceme odtabuizovať tému detského strachu z tieňa, jeho záhadnosť, tajomnosť a neskutočnosť,“ uviedla autorka námetu, scenára a textov Eva Čárska. Príbeh tieňa, ktorý pripravila spolu s výtvarníkom Tomášom Cillerom, deťom ukáže, že tieňa sa netreba báť. Naopak, je možné sa s ním pohrať, pomocou neho vnímať objem, merať čas, určiť, kde je sever, vypočítať výšku, ale aj nazrieť do vnútra tela röntgenom. Môžu objavovať hru tieňov nielen vo fázach mesiaca, ale i na obrazoch, ktoré zapožičala Slovenská národná galéria. Expozíciu, ktorá potrvá do polovice augusta, tiež dopĺňajú hravé texty básnika Tomáša Janovica.
NÁMESTOVO
Svet bosoriek a inkvizičných procesov v histórii slovenských miest priblíži návštevníkom od 21. marca do 25. apríla výstava fotografií s názvom Po stopách bosoriek v Mestskom kultúrnom stredisku v Námestove. Okrem fotografií budú k dispozícii aj stredoveké vyobrazenia, ktoré zavedú záujemcov do tajov sabatov - nočných zhromaždení bosoriek, ktoré sa konali viackrát v roku. Výstavu sprístupňujú pri príležitosti jarnej rovnodennosti, keď sa v nočných hodinách tiež konávali sabaty. Tento deň sa podľa viery „čarodejníc“ prebúdza bujná bohyňa a zasieva do zeme úrodnosť. Výstavu organizuje občianske združenie Spoločnosť Uroboros. Záujemcovia si môžu pozrieť viac ako 50 fotografií rozdelených do niekoľkých skupín. Viaceré fotografie súvisia s tradíciou bosoriek v Žilinskom kraji ako aj s tragickou smrťou Agáthy Toottovej Borlobaschinovej z Podunajských Biskupíc, ktorá bola prvou ženou v Bratislave upálenou za bosoráctvo. Cieľom výstavy je pripomenúť tragické dôsledky náboženského fanatizmu a zároveň ukázať, že mnoho príbehov a povier s čarodejníckou tematikou pretrváva dodnes. Ponúka aj fotografické materiály, ktoré vyhotovili študenti odboru religionistiky pri Katedre etnológie a kultúrnej antropológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave počas terénnych výskumov koncom 90. rokov na slovenskom vidieku. Študenti sa stretli s príbehmi, v ktorých dodnes pretrváva viera v čarodejnice či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle.
PEZINOK
Prvou spoločnou výstavou sa v pezinskom Kultúrnom centre predstavujú výtvarníci Kamil Granec s dcérou Janou. Sprístupnili verejnosti takmer 60 obrazov.
„V expozícii dominujú akvarely Jany Grancovej,“ uviedla kurátorka výstavy Soňa Kozáková z Malokarpatského osvetového strediska v Pezinku. Podľa Kozákovej 23-ročná talentovaná autorka mala s akvarelmi veľký úspech v severnom Škótsku, kde už absolvovala sedem výstav. Do tamojšieho mesta Aberdeen odišla ihneď po absolvovaní odboru divadelný kostým na bratislavskom strednom odbornom učilišti s maturitou. Počas päťročného pobytu v Škótsku posledné tri roky študovala grafický dizajn, multimédiá a maľbu. Vzhľadom na výborné výsledky ju Aberdeen College od februára 2002 zamestnal ako lektorku grafického dizajnu. Domov do Šenkvíc sa vrátila v septembri a naplno sa chce venovať umeleckej tvorbe. Terajšia výstava Maľba je jej prvá na Slovensku.
Granec pochádza zo Šenkvíc (1945). Študoval scénografickú maľbu na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Prahe a od jej absolvovania doteraz pracuje v dielňach Slovenského národného divadla. Vystavuje maľbu na skle, ku ktorej sa dostal náhodou a ktorá ho z výtvarných techník najviac láka. So sklenenými obrazmi reprezentoval malokarpatský región na kolektívnych výstavách vo Varšave, Prahe, Budapešti a Pezinku. Výstava potrvá do 30. marca.
NOVÉ ZÁMKY
Regionálni autori v okrese Nové Zámky je názov výstavy, ktorú otvorili v novozámockej knižnici Antona Bernoláka. Výstava predstavuje tvorbu, životopisy a knihy 33 majstrov pera, ktorí sa narodili, žili alebo pôsobili v okrese. Ako uviedla riaditeľka knižnice Marta Szilágyová, výstavu mohli otvoriť aj vďaka systematickej práci bibliografického oddelenia, bohatému archívu a sústavnej komunikácii so žijúcimi autormi. Okrem diela Antona Bernoláka, ktorý je v Nových Zámkoch pochovaný, sa návštevníci výstavy môžu zoznámiť s tvorbou súčasných starších i mladších autorov. Za všetkých možno spomenúť Laca Zrubca, Ľuboša Juríka, Dušana Dušeka či Vladimíra Ballu.
(tasr, sita)
