Erick van Egeraat v bratislavskej galérii K.F.A., kde je do 4. apríla sprístupnená výstava. FOTO SME - ĽUBOŠ PILC
„Architektúra je o čase a realite,“ hovorí Holanďan ERICK VAN EGERAAT (1956), ktorý patrí medzi najvplyvnejších súčasných európskych architektov.
Jeho združenie zastrešuje štyri architektonické kancelárie v Rotterdame, Londýne, Prahe a Budapešti. Pracuje v nich 110 pracovníkov. Má za sebou množstvo realizácií v Holandsku, Anglicku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku, za ktoré získali prestížne ocenenia.
Z posledných spomeňme aspoň nomináciu na Svetovú cenu architektov 2002 za Ichthus Hogeschool v Rotterdame a čestné členstvo v Kráľovskom inštitúte britských architektov. Jeho záber je široký: stavia školy, múzeá moderného umenia, banky, ale i experimentálne obytné domy.
Kritik súčasnej architektúry Deyan Sudjic o vás píše, že patríte ku generácii, ktorá bola schopná rýchlo dosiahnuť úspech - zbavili ste sa totiž predsudkov svojich predchodcov. Cítite sa byť slávnym?
„Neviem, či sme sa stali slávnymi rýchlo a či sme vôbec slávni. Pravdou je, že sme sa snažili zbaviť predsudkov, ktoré by nám bránili slobodne tvoriť.“
Sloboda tvorby znamená u vás pochopiť dané miesto. Stačí to?
„Keď pôsobím v určitej oblasti, snažím sa pochopiť kontext. Keby som staval v Bratislave, nevnášal by som sem poznatky z New Yorku alebo Paríža. Snažím sa rešpektovať predstavy nášho klienta a porozumieť veciam, ktoré sú typické pre dané miesto. Samozrejme, je to len predpoklad ku kvalitnej architektúre.“
Čo je pre vás dobrá architektúra?
„Jej komplexnosť a rešpektovanie prostredia. Nechcem silou-mocou prezentovať svoj štýl. Nápady by mali rozličné veci z okolitého sveta spájať, a nie ich stavať do kontrastu.“
Hovoríte, že štýl nie je až taký potrebný, ale práve on vás katapultoval na výslnie. Nie je v tom rozpor?
„Zaoberám sa rozsahom možností, nie hlúpymi banalitami. Nesúhlasím s myšlienkou, že keď raz navrhnem biely dom, musia byť biele aj ostatné domy. Snažím sa používať viacero farieb.“
Je to aj o vkuse?
„Takmer výlučne. Práve vkus by sa dal označiť ako autorský štýl.“
Ku ktorej vašej stavbe máte najosobnejší vzťah?
„Možnože sa ozve skazenosť, ale mám radšej vec, na ktorej momentálne pracujem. Minulé projekty sú už viac vlastníctvom niekoho iného, súčasné stále patria mne.“
Ako komunikujete so spolupracovníkmi?
„Uprednostňujem spoluprácu s mnohým tímami. Sú medzi nimi skvelí dizajnéri pochádzajúci z odlišných prostredí. Neprichádzame so striktnými teoretickými požiadavkami a nevylučujeme názory našich klientov len preto, že nie sú v súlade s našou predstavou. Vyplýva to z nášho názoru, že architektúra je produktom viacerých farieb spektra ľudskej činnosti.“
Architektúru neradi zjednodušujete do definitívnych výrokov. Je taká zložitá?
„Mnohých ľudí by potešilo, keby som ju zhustil do jednoduchého výroku. Ale architektúra nie je o zjednodušovaní.“
O čom je?
„Je o tom, aby sme veci robili a vnímali vo svojej plastickosti. Ak chcem nakresliť strom, môžem vyjadriť jeho charakter - zvislú čiaru, kruh - a povedať: toto je strom. Ale ak mi poviete, urobte mi strom a ja by som nakreslil kruh a čiaru, spokojný by ste asi neboli. Potreboval by som nakresliť tisíce čiar a listov, aby som vás uspokojil. Architektúra spočíva v tejto komplexnosti.“
Odzrkadľuje tento názor aj súčasnú architektúru?
„Samozrejme, nie som jediný. Niektorí moji kolegovia sú presvedčení o tom, že architektúra je o čistote a jasnosti. Ja patrím k tým, ktorí takúto architektúru vnímajú ako nudnú a agresívnu.“
Hovoríte, všetko so všetkým súvisí. Ako vnímate vojnový konflikt v Iraku?
„Ako konflikt so svetovým trendom, a ten spočíva v probléme spojiť jednu líniu. Je to veľmi nebezpečné, pretože sa mnohým ľuďom koná nespravodlivosť. Za účelom dosiahnutia cieľa sa zjednodušujú myšlienky a činy a vlastne popierate iným ľuďom právo na iný názor. Konflikt môže byť riešením, ale veľmi úzkym.“
