V týchto dňoch ešte desiatky absolventov stredných škôl, ktorým pôvodne oznámili, že ich na vysokú školu nevzali, čakajú, či sa im to nepošťastí po odvolaní. Niektoré školy si rozhodovanie nechávajú na august, či dokonca na začiatok septembra – počítajú s tým, že mnohí študenti nenastúpia, lebo ich prijali na viaceré školy.

Tí stredoškoláci, ktorí dostali potvrdenie o prijatí na vysokú školu, si už niekoľko týždňov užívajú prázdniny. Takýchto šťastlivcov však nie je ani tretina. Niečo vyše dvoch tretín absolventov stredných škôl musí počas letných prázdnin premýšľať, čo ďalej.

Čím nižšie vzdelanie, tým menšia šanca uplatnenia

V počte vysokoškolákov zaostávame za priemerom krajín Európskej únie takmer o päť percent. Hoci žiadateľov o štúdium je dosť, školy majú obmedzené kapacity.

Neprijatí uchádzači sa spolu s absolventmi stredných škôl, ktorí o štúdium na vysokej škole nemajú záujem, pokúšajú nájsť zamestnanie. Spravidla sa im to však rýchlo nepodarí a mnohí z nich rozšíria rady nezamestnaných.

Ako SME potvrdili na Národnom úrade práce v Bratislave, v evidencii majú mladých ľudí už od pätnástich rokov a podľa dlhodobých štatistík vidieť, že na trhu práce sa najlepšie uplatňujú vysokoškoláci. Čím je vzdelanie mladých ľudí nižšie, tým menšiu majú šancu sa uplatniť. Dlhodobé problémy s uplatnením majú najmä absolventi stredných odborných škôl bez maturity.

„Koho nevzali na vysokú školu, bude to mať ťažké,“ hovorí Lýdia Výborná, tlačová hovorkyňa úradu.

Zvyšujte si kvalifikáciu

Čas prázdnin by preto mali najmä stredoškoláci, ktorí chcú začať pracovať, využiť na doplnenie vzdelania a zvýšenie kvalifikácie. So svojimi otázkami ohľadne výberu školy a typu štúdia sa môžu obrátiť na učiteľov, výchovných poradcov na školách, aj na kariérových poradcov v poradniach a na úradoch práce.

Absolventi stredných odborných učilíšť v trojročnom učebnom odbore si môžu urobiť nadstavbu, ktorá ukončí ich odbor maturitnou skúškou. Absolventi strednej odbornej školy alebo štvorročného odborného učilišťa s maturitou sa môžu zamerať na pomaturitné štúdium, kde si prehĺbia dosiahnuté vzdelanie, zdokonalia sa v odbore a získajú špecializáciu na konkrétnu činnosť. Prihlásiť sa môžu aj na iný študijný odbor, než v akom vykonali maturitnú skúšku.

„My poskytujeme pomaturitné i nadstavbové (večerné) štúdium. Ako pomaturitné štúdium už tretí rok otvárame odbor mechatronika,“ povedali nám na strednej priemyselnej škole v Kysuckom Novom Meste. „Ešte máme niekoľko voľných miest, dá sa prihlásiť. Platí sa len školné ako na strednej škole a záloha na učebné pomôcky.“

Informácie o tom, ktoré školy v mieste vášho bydliska otvárajú tieto typy štúdia, získate na krajských úradoch – odbor školstva, v príslušnom regióne.

Študenti gymnázií, ktorých nevzali na vysokú školu, by sa o to mali radšej pokúsiť aj o rok. Ich vzdelanie je totiž všeobecné a malo by pokračovať na vysokej škole. Rok pauzy môžu využiť na rozšírenie a zopakovanie vedomostí, čím sa zvýši ich šanca na prijatie „na druhý pokus“.

Počítače, jazyky, vodičák

K širšiemu vzdelaniu však patria aj iné znalosti. Z výsledku prieskumu ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vyplynulo, že zamestnávateľom na čerstvých absolventoch škôl najviac prekáža nedostatok praxe, slabé jazykové schopnosti a nedostatočné ovládanie práce s počítačom.

Kto má v niektorej z týchto oblastí slabiny, mal by si ich odstrániť – čas voľna môže využiť na kurz jazyka, počítačov alebo doplnenie praxe.

Cena počítačového kurzu sa pohybuje v priemere od päťsto až po päťtisíc korún, v závislosti od dĺžky kurzu a rozsahu znalostí. Kvalitný jazykový kurz býva ešte o niečo drahší (od tisíc do štyridsaťtisíc korún za kurz), netreba však váhať a obetovať naň aj viac peňazí. Jazyk sa dá študovať aj na súkromných jazykových školách (bez ohľadu na ukončenú školu), cena však býva pre mnohých privysoká – aj 5000 dolárov za rok.

Na trhu je aj široká a pomerne obľúbená skupina rekvalifikačných kurzov (kuchár, čašník, masér, kozmetička, guvernantka, podvojný účtovník…). Ceny za ne sa pohybujú v priemere od tisíc do päťtisíc korún. Ak je človek evidovaný nezamestnaný, môže ich absolvovať bezplatne na úradoch práce.

Kto sa rozhodne k svojim prednostiam pridať vodičský preukaz, musí si pripraviť asi osem– až dvanásťtisíc korún – dajú sa však uhradiť aj na splátky.

SOŇA REBROVÁ