Frankfurt/ Berlín/ Viedeň 21. marca (TASR) - Dnešné vydania nemeckých a rakúskych denníkov prinášajú obsiahle spravodajské materiály o vojne v Iraku a komentáre k tejto udalosti. Ich názory na začiatok vojnového ťaženia proti Bagdadu sa pritom rozchádzajú, svorne však konštatujú určitú nemohúcnosť Európskej únie.
Teraz, keď sa už vojna proti diktátorovi v Bagdade začala, zostáva dúfať, že porážka a odzbrojenie irackej armády prinesie len minimálne obete, píše dnešné vydanie nemeckého konzervatívneho denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
Američania sa v tomto prípade vydali na riskantnú cestu. Jedným z motívov, kvôli ktorým veľa Európanov vojnu proti Iraku odmietalo do poslednej chvíle, bol fakt, že ide o intervenciu Západu v moslimskom svete, bez účasti arabských krajín a bez mandátu BR OSN.
Častým argumentom bola myšlienka že vojenský zásah môže dosiahnuť pravý opak toho, čo dosiahnuť má: na rozdiel od zlepšenia situácie môže vyvolať v islamskom svete nestabilitu a napätie, ktoré by sa mohli odraziť v teroristických akciách.
Týždne argumentácie však pominuli. Keď sa táto vojna skončí, bude musieť Západ pozbierať všetky svoje sily a vybudovať lepší Irak. Zároveň bude musieť prekonať rozpory, ktorí vznikli v rámci transatlantického spoločenstva a vážne ním otriasli, uzatvára mienkotvorný FAZ.
Pravicovo-liberálny nemecký denník Die Welt sa domnieva, že vojnu proti Iraku nemožno označiť za vojnu útočnú. Nikto si nechce iracký národ podmaniť a vykorisťovať.
Iračania musia byť slobodní a vedomí si toho, že krajina patrí len im. Čo sa týka mandátu OSN, dáva predsa kapitola VII Charty OSN v spojitosti so 17 rezolúciami BR právo odstrániť nebezpečie pre mier aj pomocou použitia ozbrojeného násilia.
Za nesporne ironickú označuje denník skutočnosť, že o osude Saddáma Husajna rozhodla vôľa stálych členov BR OSN vetovať posledný návrh USA a ich spojencov, dodáva Die Welt.
Rakúsky konzervatívny denník Die Presse vojnu v Iraku odsudzuje, priznáva však, že existencia zbraní hromadného ničenia sa môže stať dôvodom nečakaného vojenského útoku. Správanie za Georgea W. Busha má však podľa novín veľmi blízko k správaniu sa vojnového zločinca.
Amerika má len jednu možnosť, ako takúto výčitku zniesť zo sveta: nájsť zbrane hromadného ničenia, alebo dokázať, že Irak tieto zbrane použil. Len tak možno režim v Bagdade blamovať. V opačnom prípade sa budú blamovať samotné USA, domnieva sa Die Presse.
Rakúsky liberálny Der Standard obracia svoju pozornosť na Iračanov a konštatuje, že za brutálnym skorumpovaným režimom Saddáma Husajna nebude celkom určite nikto nariekať.
Kým však režim v Bagdade nepadne, majú Iračania len málo dôvodov veriť Američanom. Ešte v roku 1991, po vojne v Perzskom zálive, vyzval George Bush st. Iračanov, aby "zobrali veci do svojich rúk."
Niekoľko stovák ich vtedy proti Saddámovi povstalo a na svoju odvahu doplatili životom. Saddám rozsieval smrť aj za pomoci vojenských vrtuľníkov, ktorých nasadenie mu dovolila práve armáda USA. O niekoľko rokov sa irackému diktátorovi podarilo o vlások uniknúť atentátu: varovali ho samotní Američania.
Na takéto veci ľudia nezabúdajú. Aj Iračania prijmú slobodu ako dar, pokiaľ si budú istí, že Saddám Husajn nežije. Vedia však, že dostať irackého diktátora nebude vonkoncom ľahké. Otázkou je, či sa to vôbec niekomu a niekde podarí, konštatuje Der Standard.
