Washington a Londýn tvrdia, že ich vojenská akcia má podporu zahraničia, ale mnohé vlády, ktoré ju politicky podporujú, čelia opozícii vlastného obyvateľstva.
Je zarážajúce, aké veľké množstvo ľudí začalo považovať amerického prezidenta Georgea W. Busha - lídra najúspešnejšej demokracie na svete - za väčšiu hrozbu pre mier než je Saddám Husajn, najbrutálnejší diktátor posledných rokov.
Otázka, ktorá by mala zaznieť pred každou vojnou je: Ako bude vyzerať svet po nej? Aj za predpokladu, že táto vojna prebehne hladko, problémy, ktorým bude čeliť svet po jej skončení budú hrozivé. A napriek obrovskej vojenskej prevahe Spojené štáty nebudú schopné vyrovnať sa s nimi samostatne, dodávajú Financial Times.
Guardian si dnes v súvislosti s irackou vojnou všíma prejav britského premiéra Tonyho Blaira. Podľa tohto denníka Blairov presvedčenie o tom, že moderný svet čelí novým hrozbám nestability a chaosu zo strany darebáckych režimov a teroristov nemožno zavrhnúť.
No jeho presvedčenie, že útok na Irak v tomto čase je jediným a najlepším spôsobom ako sa porátať so Saddámovým režimom, a že globálne dôsledky útoku sa môžu udržať pod kontrolou, je vlastne presvedčením prezidenta Busha. A to - bez ohľadu na to, čo sa stane v púšti - vyvoláva vo svete skutočný strach, uzatvára Guardian.
