Predseda KSS Jozef Ševc už pred mesiacom vedel, že operácia v Iraku bude mať „všetky charakteristické črty útočnej a neokoloniálnej vojny“. Tajomník Jača k tomu včera ráno dodal, že Irak je obeťou agresie, lebo nebol ochotný podriadiť sa USA, a preto sa „tamojší režim stal pre Ameriku nepriateľom číslo jeden“. Hoci „tamojší režim“ je diktátorský, zločinný a protiľudový, komunistom to neprekáža, lebo je protiamerický. Starý inštinkt, že každý, kto stojí proti USA, si zaslúži podporu, je vlastný Ševcovej strane tak, ako bol vlastný Biľakovi. Práve diskreditujúca blízkosť s postojmi komunistov spôsobila, že predseda Smeru zmiernil svoju rétoriku spred niekoľkých dní. Robert Fico potvrdil, že použitie sily nebolo legitímne, že začatie vojny je „neodôvodnené a predčasné“, ale neusiluje sa s pomocou KSS zvolať mimoriadnu schôdzu parlamentu. Pri jej iniciovaní by ho totiž nepodporilo ani Mečiarovo HZDS, ktoré svojich priaznivcov vyzvalo, aby sa zmierili s „nevyhnutnosťou rešpektovať krutú realitu vojenského zásahu“, čím prejavilo väčšiu zdržanlivosť ako Smer.

Vo vládnej koalícii KDH potvrdilo svoj starý postoj, ale aj to, že považuje za dôležitejšie, aby vojna bola krátka a efektívna. Hrušovského strana tým dala najavo, že jej odlišný názor nemá byť profilujúci. ANO označila vojenský útok „za nešťastný, ale vynútený krok“. Iba tónom formulácie sa odlíšila od stanoviska SMK a SDKÚ, ktoré zdôraznili, že útok bol odpoveďou na hrozbu „zločineckého režimu“.

Na rozdiel od vládnych strán vyzdvihujúcich humanitárny charakter slovenskej účasti v medzinárodnej koalícii, prezident Schuster vo svojom vyhlásení uviedol, že sa republika „pridala k ozbrojenej operácii medzinárodného spoločenstva proti Iraku“. Také niečo o sebe nepovedali Česko, ani Maďarsko, ale iba Poľsko. S jeho prezidentom Kwasniewským Rudolf Schuster telefonicky konferoval. Poľská inšpirácia zrejme pomohla, že práve hlava štátu v prvej reakcii podporila USA najrozhodnejšie.