Začiatok vojny vlial investorom do žíl optimizmus. Trhy špekulujú o krátkej vojne, ktorá by nespôsobila veľké ekonomické škody a odstránila politickú neistotu. Krehkú nádej však môže veľmi rýchlo pochovať teroristický útok, použitie zbraní hromadného ničenia, horiace ropné veže alebo iné náznaky komplikujúce hladký priebeh krátkej vojny.
Nálade neprispieva to, že rozdielne názory štátov na vojnu v Iraku hrozia prerásť do biznisu. Väčšina hlasov v americkom Kongrese napríklad žiada tvrdší postoj Ameriky ku krajinám, ktoré nepodporili USA v ťažení proti Iraku.
Zrejme najbližším otvoreným konfliktom budú geneticky upravené potraviny. Podľa amerického senátu sa Európa musí pripraviť na to, že ju budú Američania žalovať na pôde Svetovej obchodnej organizácie za zákaz dovozu modifikovaných potravín, pretože vraj nútia rozvojové krajiny, aby nekupovali takéto potraviny.
Bez reakcie asi nezostane ani odmietavý postoj Ruska k irackej vojne. Aj keby USA neuvažovali o obchodných sankciách, otázna je podpora Američanov ruskej snahe vstúpiť do Svetovej obchodnej organizácie.
Nejednotný je aj americký kontinent, a to sa môže prejaviť v otvorených sporoch v rámci združenia NAFTA. Podľa analytikov je spochybnená aj ratifikácia dohody medzi Spojenými štátmi a Čile o voľnom obchode.
Iný názor má Amerika na krajiny, ktoré sa pridali na jej stranu. Podľa nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung sa v americkom senáte diskutuje o mimoriadnych obchodných výhodách pre krajiny naklonené vojenskému riešenie irackej krí- zy.
(jj)
