Irackí vojaci odpočívajú pred barikádou z vriec s pieskom. FOTO – REUTERS
Výbuchy sa ozvali o pol šiestej ráno miestneho času. Vzápätí sa nad mestom zopárkrát zablyslo a iracká protivzdušná obrana spustila paľbu na americké lietadlá. Do zvuku zbraní sa po čase zamiešal aj ďalší: spev modlitieb, ktorý vychádzal z jednej z bagdadských mešít. Asi desať minút sa z mešity ozývali melódie modlitby so stále sa opakujúcou vetou „Allah Akbar“ (Boh je veľký).
Minútu po prvom útoku mierne zablikali pouličné lampy a rozozvučali sa sirény. Zo štátneho rozhlasu, ktorého sa zrejme zmocnili Američania, sa v arabčine ozvala zvláštna správa: „Toto je deň, na ktorý sme čakali.“ Iračania pochopili, že vojna sa práve začala.
Prvé rakety dopadli do južných a východných častí Bagdadu, ďalšie do centra mesta, blízko luxusného hotela Rašíd. Zo zasiahnutých cieľov sa dvihli husté oblaky čierneho dymu. Sporadické bombardovanie trvalo asi pätnásť minút a opäť nastalo ticho. Iračania nechápavo krútia hlavami: kde je ten drvivý a šokujúci úder, ktorý mal všetko odštartovať? Veď nevidno takmer žiadne škody, len zopár kúdolov dymu.
Mesto začalo postupne ožívať. V uliciach sa už okrem túlavých psov objavili aj autobusy mestskej hromadnej dopravy, taxíky alebo šoféri, čo utekali preč z mesta. Dve sanitky sa ponáhľajú cez most ponad rieku Tigris. Na námestí Firdaus, pod veľkou Saddámovou sochou sa takmer vytvára zápcha.
Všetky obchody, banky či školy však ostávajú zatvorené, ale podľa BBC po ulici chodia predavači s ovocím a čajom. Zároveň sa vonku vynorilo plno policajtov, ktorí strážia kľúčové vládne budovy. Mesto vyzerá presne ako včera – zdá sa teda, že prvú noc bombardovania Bagdad prežil v podstate bez ujmy.
Okolo poludnia začnú opatrne otvárať niektoré kaviarne a jedálne. „Človek vidí Bagdad zmenený na mesto duchov a chce sa mu plakať,“ povedal pre agentúru AFP iracký historik Abdal Džabal Tamímí. „Dnes sme celú noc čakali, kedy začnú padať bomby. Všetci sme boli hore a opakovali si, že Boh je silnejší než utláčanie. Vojny prichádzajú a odchádzajú, ale Bagdad ostáva.“
Vláda sa medzitým silou-mocou snaží udržať zdanie normálneho života. Niektorí úradníci aj posledné hodiny pred začiatkom vojny usilovne dokončovali prácu na modernom tlačovom centre a prestavbu zoologickej záhrady. Hotely mali prikázané prijímať rezervácie, ako keby sa nič nedialo. Aj v posledný večer zamestnanci v rýchlosti umývali okná a vysávali izby.
Veľa úradníkov musí chodiť do práce aj počas amerického bombardovania. „Musím byť v práci. Keď tam neprídem, uväznia ma,“ povedal pre denník Chicago Tribune vyskopostavený úradník na ministerstve informácií. Keď mu novinár pripomenul, že americká invázia môže celú vládu zvrhnúť, zatváril sa prekvapene. „To snáď nemyslíte vážne. Na tú možnosť som ani nepomyslel.“
