Reakcie sveta po začatí bojov zodpovedali postojom, ktoré jednotlivé krajiny zaujali pred útokom. Tradiční americkí spojenci - Británia, Španielsko, ale aj Holandsko - Busha podporili. Veľké rozhorčenie bolo v arabskom svete a moslimských krajinách. Francúzsko, Rusko a Čína - stáli členovia Bezpečnostnej rady OSN, vojnu odsúdili.
Čo možno zaskočilo, boli veľmi tvrdo sformulované požiadavky odporcov vojny - predovšetkým požiadavky, aby Američania zastavili vojenské akcie. Otvorene to žiadal zachmúrený ruský prezident Vladimir Putin i čínske ministerstvo zahraničných vecí.
Odmietavé stanoviská zdôrazňovali význam OSN, ktorú podľa nich Američania obišli. Aj iracký zástupca v OSN krátko po americkom útoku požiadal o zvolanie mimoriadneho zasadnutia Bezpečnostnej rady.
Francúzsky prezident Jacques Chirac a nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer zdôrazňovali nutnosť zastúpenia európskeho pohľadu vo svetovej politike. „Európa si musí uvedomiť nutnosť vyjadriť svoju vlastnú víziu problémov sveta a podporiť ju dôveryhodnou spoločnou obranou,“ vyhlásil francúzsky prezident. „Chceme multilaterálny svetový poriadok na kooperatívnom základe,“ povedal šéf nemeckej diplomacie. Nepriamo pritom obvinil Spojené štáty, že vojenskou prítomnosťou v Perzskom zálive nesledujú len odzbrojenie Iraku.
O úplnom pálení mostov medzi Američanmi na jednej a Francúzmi či Rusmi na druhej strane sa však hovoriť nedá. „Sme dokonale pripravení poskytnúť pomoc, ak bude bezpečnosť našich partnerov v regióne ohrozená,“ povedal hovorca francúzskeho ministerstva obrany. Rusko a Spojené štáty sú ďalej partnermi, nie nepriateľmi, povedal ruský minister zahraničných vecí Igor Ivanov. Povedal, že je s americkým ministrom zahraničia Colinom Powellom v neustálom spojení a dodal, že včera s ním nehovoril.
