žijúcim v Amerike. Jeho svetom ostalo varšavské predvojnové geto a Halič, ktoré opustil ako ani nie 30-ročný. Singer zomrel pred desiatimi rokmi, 24. júla 1991 v Miami vo veku 87 rokov.

Neznámy poľský židovský spisovateľ Icek Hersz Zynger v roku 1935 emigroval na palube francúzskej lode do Spojených štátov. Jeho prvý román v jidiš Satan v Goraji sa ešte len pripravoval na vydanie v Poľsku. On však navždy opúšťal svet chasidských komunít na poľskom vidieku, asketický a izolovaný, aj svet varšavského geta a jeho literárnej bohémy, liberálne zmýšľajúcich židov inšpirovaných európskym myslením.

Po druhej svetovej vojne oba tieto svety definitívne zanikajú - no Isaak si ich odniesol do Ameriky, aby v nich prežil zvyšné dve tretiny života v exile. Amerika sa nikdy nestala jeho domovom. „Moje romány sú o jedinečných postavách v jedinečných podmienkach, ktoré ostávajú záhadou svetu a často aj samy sebe,“ hovorí.

Do sveta varšavských literátov a žurnalistov píšúcich v jidiš Isaaka uviedol brat Jošua, keď mu našiel zamestnanie v miestnych novinách. Jošua neskôr, už ako známy spisovateľ, odišiel do Ameriky hľadať svoju životnú šancu. Isaac ho nasledoval - on však unikal do neistoty Nového sveta pred fašizmom. Po príchode do Ameriky sa stal novinárom, spisovateľom až neskôr. S bratovou pomocou si našiel prácu, písal do jidiš novín. Takmer sedem rokov prežíval krízu vykorenenosti a straty inšpirácie. S veľkou vervou sa vrhol do literárnej práce až po bratovej smrti v roku 1944. Rozhodol sa zrealizovať bratovu myšlienku a napísať podobenstvo o židovstve v modernom svete - románovú ságu Rodina Moscatova.

Americkí čitatelia začali o Singera javiť záujem, keď známy spisovateľ Saul Bellow preložil jeho romám Hlupák Gimpl do angličtiny (1953). Najplodnejších bolo posledných dvadsať rokov jeho života, keď vydal deväť poviedkových zbierok. Poslednú napísal ako 81-ročný.

Za literatúru v zanikajúcom jazyku jidiš dostal Singer Nobelovu cenu (1978). Týmto jazykom v 30. rokoch hovorili dve tretiny európskeho židovstva, no v USA, krajine, kde žije dodnes najviac židov na svete, mu po vojne rozumela sotva šestina z nich. Singerov svet však bol v jidiš. S angličtinou sa po príchode do USA ešte len začal zoznamovať, ale neskôr dozeral na preklady všetkých svojich diel a tvrdil, že sa angličtina stala je jeho „druhým materinským jazykom“. Ocenený bol aj niekoľkými americkými literárnymi cenami za obohatenie anglického jazyka.

Zo sveta varšavskej bohémy si Singer odniesol vášeň k slobode a trýzeň hľadania, ale tá neodporuje prísnemu svetu tradícií jeho mladosti, ktorú prežil v rodine chasidského rabína vo varšavskom gete a v haličskom Bilgoraji. Nestal sa z neho rabín tak, ako to chcel jeho otec - seminár vo Varšave skoro zanechal - ale „svätosť“ hľadá ďalej cez postavy svojich príbehov. Kaukliar z Lublinu v rovnomennom románe žije v obrovskej voľnosti, ktorou ublížil iným ľuďom a nachádza východisko v asketizme. Naopak v románe Otrok je upätosť na tradície príčinou tragédie. Svet „nepriateľov“ - to je u Singera veľmi často Poľsko, aj keď ho väčšinou vsadil do dávnej minulosti. Poľský vidiek je často brutálny a barbarský - ale nechýbajú v ňom výnimočné postavy vynikajúce ľudskosťou.

Experimentovať s formou Singer odmietal. Bol doslova „žijúcim klasikom“, vynikajúcim rozprávačom príbehov o plnokrvných postavách. Okrem príbehu považoval pre spisovateľa za najdôležitejšiu vášeň k písaniu a presvedčenie, že daný príbeh môže napísať len on. Tvrdil, že všetky príbehy sú o ňom samom, sú príspevkom k autobiografii, ktorú nikdy nechcel napísať.

KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

Zajtra - Objavenie Machu Picchu