BRATISLAVA – Za prácou do zahraničia by chcelo po našom vstupe do Európskej únie odísť 47 percent obyvateľov Slovenska. Podľa prieskumu Výskumného ústavu práce, sociálnych vecí a rodiny najväčší záujem prejavujú mladí ľudia od 18 do 24 rokov a slobodní bez nezaopatrených detí.
Hlavným dôvodom, prečo chcú žiť a pracovať v krajinách únie, sú peniaze. Priemerný plat na Slovensku je podľa štatistík len 35 percent priemerného platu v únii. Vyššie sú tam i dôchodky či sociálne dávky.
„Ako môžeme získať prácu v Európskej únii? To je najčastejšia otázka, ktorú dostávam,“ hovorí Azelio Fulmini, vedúci kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.
Nevyhnutnosťou na prácu v únii bude ovládanie jazykov. Ak niekto chce byť učiteľom vo Švédsku, musí sa prispôsobiť švédskym zákonom a byť schopný vyučovať vo švédčine všetko, čo predpisujú normy.
Ak si náš občan po vstupe krajiny do únie cez inzerát či úrad práce nájde vhodnú pracovnú ponuku napríklad v Grécku, pošle tam žiadosť a životopis a zúčastní sa na konkurze. Ak uspeje, môže nastúpiť bez toho, aby si musel vybavovať pracovné povolenie.
Vzdelanie v niektorých povolaniach bude únia uznávať automaticky. „Ale pre to musela Slovenská republika veľa urobiť – koordinovať obsahy vzdelávania, upraviť dĺžku štúdia, typ vzdelávacej inštitúcie,“ hovorí Mária Hrabinská zo Strediska pre ekvivalenciu dokladov o vzdelávaní. „Po uznaní vzdelania si potom budú ľudia vybraných povolaní môcť voľne hľadať zamestnanie. Ak ich prijmú, nebudú potrebovať nijaké pracovné povolenie.“
Autor: mar, haj
