EÚ pre životné prostredie Margot Wallströmová. „Teraz už môžeme ísť domov a pozrieť sa svojim deťom do očí.“
Podarilo sa to v čase, keď už kjótsky protokol vyzeral definitívne na kolenách. V čase, keď väčšina vedcov upozorňuje, že už dnes je neskoro.
Kjóto - Washingtonom odmietanú dohodu o limitoch emisií skleníkových plynov - oživil kompromis. V sobotu v noci ho predložil predsedajúci konferencie, holandský minister životného prostredia Jan Pronk. Oproti pôvodnému zneniu spred štyroch rokov sa dohoda zásadne zmiernila. Možno ju označiť za malé Kjóto. Všetci zúčastnení sú však spokojní, že vôbec je. Spojené štáty, ktoré v marci od dohody odstúpili, zostávajú ďalej mimo.
Záchrana príde až nabudúce
Je definitívne jasné, že Kjóto nie je riešením rastúceho globálneho otepľovania. Bez Ameriky - najväčšieho znečistovateľa - o zázračnom lieku jednoducho nemožno hovoriť. To nakoniec ani nebolo cieľom. Viac išlo o záchranu dohody pre budúcnosť. Dotiahnuť do konca aspoň základný rámec boja proti klimatickým zmenám. Na týchto základoch, dúfajú európski politici, sa potom bude môcť stavať aj skutočná obrana. Teda aj so Spojenými štátmi a v takom rozsahu, ako si to problém vyžaduje.
Vedci upozorňujú, že znečistenie bude treba znížiť najmenej o polovicu. V japonskom Kjóte sa svet dohodol, že v priebehu 11 rokov rozvinuté krajiny zredukujú emisie šiestich plynov (tzv. skleníkové plyny), ktoré urýchľujú otepľovanie, o 5,2 percenta v porovnaní s hodnotami, ktoré namerali v roku 1990.
Podľa včerajšieho kompromisu sa táto redukcia zníži na dve percentá.
Súčasťou kompromisu je aj väčšia voľnosť v rozhodovaní krajín. Zníženie emisií nie je fixné. Delegáti prijali japonskú požiadavku a umožnili emisie odpisovať ako náhradu za „pojedače oxidu uhličitého“ - teda stromy a iné zelené rastliny. Najväčší zástanca Kjóta - Európska únia - s tým pôvodne nesúhlasila. Nakoniec ustúpila. Naopak sa jej podarilo presadiť prísnejšie kontrolné mechanizmy.
Posledným sporom bola hra o slovíčka medzi Európou a Japonskom. Zo záverečného textu na tlak Japonska vypustili pasáž o právnej vynútiteľnosti dohody.
Nedokonalá, ale živá
„Uprednostnili sme nedokonalú živú dohodu pred dokonalou, ale neexistujúcou,“ povedal belgický minister energetiky Olivier Deleuze. Belgicko v súčasnosti únii predsedá a Deleuze bol šéfom delegácie EÚ. Európa si uvedomuje, že dohoda má zásadné medzery. Ale komisárka Wallströmová tvrdí - „je to veľmi dôležitý začiatok“.
Bonn umožnil, aby dohoda z Kjóta vstúpila do platnosti. Na to, aby sa tak stalo, ju musí ratifikovať 55 krajín, ktoré spolu predstavujú 55 percent svetových znečistovateľov. Bez USA je to možné len pri spoločnom postupe EÚ, postkomunistických krajín, Ruska a Japonska. Po včerajšku všetko nasvedčuje tomu, že „mini Kjóto“ podporia.
MATÚŠ KOSTOLNÝ
