šieho herca vo filme Newyorské gangy, to zhrnul do vety: „Pripadal by som si zvrhlo, keby som sa mal špacírovať po červenom koberci, uškŕňať sa a mávať, zatiaľ čo inde sa bude umierať.“ Lenže Oscary zostali sedemdesiatpäť rokov svojej existencie odolné voči všetkým katastrofám.
Záplavy
V tridsiatom ôsmom postihli Hollywood katastrofické dažde, vyliala sa Los Angeles River. Prezident Filmovej akadémie Frank Capra zostal odrezaný od okolia zaplavený vo svojej vile.
Ceremóniu o týždeň preložili – režisér Cecil B. DeMille to využil na to, že si ďalej vybrusoval svoj prejav, ktorý potom trval monumentálnych 35 minút, dnes by trval 45 sekúnd.
Zemetrasenie
V deväťdesiatom štvrtom sa päť dní pod divadlom Golden Globe triasla zem a masívne dodatočné otrasy znemožnili nácvik deň pred ceremóniou. Hviezdy napriek tomu prišli a žartovali. Napríklad newyorská herečka Rosie Perezová: „V New Yorku nemáme zemetrasenie, len gangstrov. Tých všetkých poznám.“
Atentáty
V osemdesiatom šiestom si prezident Reagan vybral deň udeľovania Oscarov ako termín náletov na Líbyu akoby v nádeji, že plukovníka Kaddáfiho zastihne nič netušiaceho pred televízorom, keď bude sledovať priamy prenos. Samotný útok na Oscaroch nikomu nestál ani za zmienku.
V osemdesiatom šiestom chcel neznámy mladý muž zaimponovať Jodie Fosterovej a strelil prezidentovi Reaganovi do hrude. Akadémia odložila slávnosť o deň, kým Reagan nebol mimo nebezpečenstva, aby si mohol z nemocničnej postele pozrieť naživo moderátora Oscarov Johnyho Carsona a jeho vtip: „Prezident žiada významné škrty v podpore umenia. To je Reaganov najťažší útok na umenie od jeho zmluvy s Warner Brothers.“
V roku 1968, štyri dni pred Oscarmi, zavraždili Martina Luthera Kinga, jeho pohreb sa mal konať deň po Oscaroch. Louis Armstrong, Sidney Poitier, Sammy Davis jr. či Rod Steiger odriekli účasť a Oscary preložili o deň neskôr.
Vojny v diaľke
Prímerie v prvej vojne v zálive týždeň pred Oscarmi ušetrilo Akadémiu rozhodovania. Napriek tomu museli všetci hostia prejsť detektorom kovov. Jedine Madonna spomenula vojnu: „Talk to me, Harry Winston, tell me all about it,“ hovorila v jednom zo svojich slávnych filmov zvodne Marilyn Monroe. „Hovorte so mnou, generál Schwarzkopf, povedzte mi všetko,“ aktualizovala ju Madonna a vzývala čerstvého víťaza vojny v zálive.
Tri týždne pred obsadením Saigonu komunistami v roku 1975 prečítal z pódia Bert Schneider, laureát Oscara v kategórii dokumentárny film, posolstvo k blížiacemu sa „oslobodzovaniu Vietnamu“. Vzorného vlastenca komika Boba Hopa v zákulisí takmer trafil šľak a žiadal, aby sa Akadémia dištancovala. Nakoniec predstúpil pred kamery Frank Sinatra: „Akadémia nie je zodpovedná za politické vyhlásenia, ktoré tu odzneli .“
Vojna nablízku
Ani Pearl Harbor v roku 1941 neotriasol Oscarmi. Bette Davisová navrhla, aby sa slávnosť otvorila normálnemu publiku a aby sa na bankete podávalo to isté jedlo, aké dostávali americkí vojaci. Ale jeden aj druhý návrh akadémia zamietla. Minister obrany vydesil hviezdy mylnou informáciou, že japonské bombardéry majú namierené na Hollywood.
Zrada
Jedine zrada dokázala otriasť Oscarmi. Dvadsiateho deviateho februára 1940 o 20.45 h vychádza Los Angeles Times so zverejneným zoznamom víťazov – tri hodiny pred tým, než ich mali slávnostne vyhlásiť. Akadémia, ako zvyčajne, informovala noviny pod podmienkou, že mená laureátov uverejnia až nasledujúci deň. A tak ďalší rok Akadémia vynašla zapečatenú obálku – a odvtedy zostali Oscary tejto najhoršej z možných katastrof uchránené. (puk)
