„V osade je rozvod, stačí sa naň napojiť. Pitná voda je tovar, za ktorý treba zaplatiť. Mesto nie je charitatívna organizácia,“ povedal zástupca primátora Vladimír Schwarzbacher.
Mesto vybudovalo vodovod, kanalizáciu i čističku odpadových vôd, osada s približne 300 obyvateľmi je elektrifikovaná. „Keď niekto nezaplatí za elektrinu, bez pardonu ho odpoja. Bez nej sa dá vyžiť, bez vody nie. Výstavbou vodovodu však mesto splnilo svoju povinnosť zabezpečiť pitnú vodu. Ostatné je na obyvateľoch,“ povedal viceprimátor.
Napätá situácia je aj vo Vilčurni, časti Spišskej Novej Vsi. „V jednej časti ešte nie je vodovod. Rómovia ho aj chceli, ale keď sa dozvedeli, že za pitnú vodu budú musieť platiť, už ho nechcú,“ vysvetľuje prednosta mestského úradu Ľubomír Pastiran. Pri niektorých domoch majú Rómovia vlastné studne, kvalita vody je však otázna.
Aj tu majú problémy s neplatičmi. „Najviac desať percent obyvateľov Vilčurne platí za odvoz odpadu. Samozrejme, náklady musí znášať mesto. Chce to zásadnú zmenu v systéme poskytovania dávok,“ hovorí Pastiran. „Napríklad príspevok na bývanie by sa mal využívať len na tento účel.“
Poradca prednostu Okresného úradu v Spišskej Novej Vsi pre rómske komunity Peter Pollák hovorí, že príkladom môže byť Žehra. Obec v plnej miere využíva inštitút osobitného príjemcu. Automaticky si sťahuje nájomné z dávok sociálnej pomoci. „Každá rodina, ktorá sa ocitne v sociálnej núdzi a býva v legálne postavenom dome či v sociálnom byte, môže dostať príspevok na bývanie. Horšie je to s obyvateľmi domov a chatrčí, ktoré si postavili načierno.“
„Východisko vidím v budovaní sociálnych nájomných bytov. Čierne stavby rástli ako huby po daždi s tichým súhlasom úradov. Tie by mali teraz pomôcť riešiť situáciu,“ tvrdí Pollák. (sen)
