Vzápätí mali napochodovať pozemné jednotky.
Nič také sa včera nadránom nestalo. Na začiatku spojeneckého útoku bolo niekoľko ojedinelých výbuchov. Ich cieľom vraj bolo zlikvidovať Saddáma Husajna.
Prekvapenia
Je teda začiatok tejto vojny z hľadiska taktiky šokom? Stalo sa niečo, čo by prekvapilo analytikov? V podstate nie. Všetci sú totiž presvedčení, že skutočná vojna, taká ako ju týždne dopredu opisovali, ešte len príde.
Prekvapením je však určite to, že útok sa nezačal hlboko v noci, ale prišiel v čase, keď v Bagdade svitalo. „Vždy ide aj o moment prekvapenia a myslím, že sa nám to podarilo. Ďalšie prekvapenia ešte prídu,“ povedal poradca Pentagonu a šéf analytického zboru amerického ministerstva obrany Richard Perle.
Psychologická vojna
Podľa analytikov to môže byť súčasťou psychologickej vojny: informácie, ktoré prenikali z Pentagonu, hovorili o útoku v tme - teraz prišiel za svetla. To Iračanom ukazuje, že spojenci môžu udrieť kedykoľvek. Ich technika a neviditeľné lietadlá im to jednoducho umožňujú.
Odborníci tvrdia, že bombardovacia predohra je pokusom o posledný tlak na Irak: všetko vraj napovedá tomu, že v podobnej forme by Američania mohli pokračovať aj dnes a možno ešte aj zajtra. Tieto dva-tri dni sú poslednou skúškou, či sa iracký režim nezačne rúcať zvnútra. Američania aj preto zhadzovali na Irak milióny letákov, v ktorých vyzývali irackých vojakov, aby nebojovali. Veľmi rýchlo sa tiež dostali na vlny irackého rozhlasu a v arabčine zvestovali podobné odkazy.
Psychologický tlak nemusí byť úplne neúčinný: ojedinelé dezercie irackých vojakov naznačujú, že nie všetkých vojna za Saddáma nadchýna.
Prečo opatrne a kto môže odporovať
Experti už dopredu naznačovali, že bežná iracká armáda je v takom úbohom stave, že nemožno čakať tuhé boje. Tie sa čakajú v podstate len v okolí Bagdadu, kde Saddám sústredil elitné Republikánske gardy. Aj preto prvé bomby a rakety padali práve na Bagdad.
Opatrnosť v útokoch vojenskí analytici vysvetľujú tým, že Američanom ide hlavne o Saddáma a čo najmenej civilných obetí. Preto sú terče vyberané veľmi citlivo. Vojna, ktorú svet tak veľmi nechcel, by mohla byť v kríze už na začiatku, ak by hneď v prvú noc televízie ukazovali desiatky civilných obetí.
Šok a hrôza
Veľký tresk, ktorý by mal vojnu rozhodnúť, ale pravdepodobne ešte príde. Mohlo sa tak stať už dnes v noci, ale môže to trvať aj dni. „Možné sú dva scenáre: buď tieto precízne cielené akcie budú úspešné, a potom by to mohla byť tá najrýchlejšia a najjednoduchšia vojna v histórii, alebo - a to je pravdepodobnejšie - to nebude fungovať stopercentne, a potom bude musieť prísť druhá fáza,“ hovorí Barthelemey Courmont z francúzskeho Inštitútu medzinárodných a strategických štúdií. „Tou bude masívne bombardovanie a synchrónne s ním napochodujú aj pozemné jednotky.“
Prečo sa tak nestalo už včera v noci? Americké médiá tvrdia, že Bush zmenil taktiku na poslednú chvíľu: Biely dom dúfal, že jednou ranou zabije Saddáma aj jeho prisluhovačov. V hre bol ale ešte jeden moment: Turecko v stredu ešte stále neotvorilo Američanom svoje územie. Washington preto potreboval ukázať, že vojna sa začína a teraz čaká na Ankaru. Tá už včera zareagovala a otvorila Američanom vzdušný priestor. Súčasťou šokujúceho útoku má byť atak zo všetkých strán: z Kuvajtu na juhu, z Turecka na severe, z Červeného mora na západe a z Ománu a Kataru na juhovýchode.
