z bratislavských kníhkupectiev som so šarmom mne vlastným oslovil útlu dievčinu s prosbou o jeden z ďalších Irvingových románov. Okrem obvyklej odpovede, ktoré od podobne útlych dievčin v obchodoch dostávam: „Prepáčte, ale ja tu nepracujem,“ mi vtisla do ruky Štvrtú ruku. Aj keď by mohol vzniknúť dojem, že v slovenských kníhkupectvách na zákazníkov číhajú zmutované bytosti s nie práve najštandardnejším počtom končatín, nie je to pravda.
Štvrtá ruka je desiatym románom jedného z najčítanejších amerických spisovateľov súčasnosti. Svoju galériu bizarných a svojských hrdinov vo svojom najnovšom diele Irving doplnil o postavu redaktora z newyorskej spravodajskej televízie. Patrick Wallingford príde počas výroby reportáže v Indii o ľavú ruku. Podobné tragédie sa ľuďom najčastejšie stávajú pri autonehodách, vo vojnových konfliktoch alebo pri silvestrovských oslavách. Patrickova ruka však v priamom prenose nenávratne skončí spolu s mikrofónom v papuli cirkusového leva kdesi v Gujarate.
Od tohto momentu sa z Patricka stáva jedna z najznámejších reportérskych hviezd. So stratou ruky získal prezývku Leví muž. A tiež snovú víziu o svojom budúcom živote. Doktor Zajac (zhoda mena s naším „reformným“ ministrom zdravotníctva je čisto náhodná) z Bostonu vidí v Patrickovi skvelú príležitosť vykonať historicky prvú transplantáciu ruky. Dokonca sa nájde i vhodný darca. Mladý vitálny muž Otto Clausen na žiadosť svojej manželky Doris súhlasí s tým, že v prípade jeho smrti bude jeho ľavá ruka poskytnutá Patrickovi Wallingfordovi. Otto skutočne prichádza za absurdných okolností o život. Doris má požiadavku – chce sa pred samotnou transplantáciou stretnúť s príjemcom ruky svojho manžela. Prvé stretnutie Patricka s čerstvou vdovou je pre oboch osudové – bodaj by aj nie, keď namiesto pozdravu Doris priamo v ambulancii doktora Zajaca ziniciuje s Patrickom splodenie svojho vytúženého dieťaťa, o ktoré sa s nebohým Ottom márne pokúšala. Jej zámer je napriek bizarnosti situácie logický. Takto si všetci budú môcť myslieť, že Otto si stihol svoju manželskú povinnosť splniť tesne pred smrťou. A kto iný by mal byť skutočným otcom jej dieťaťa, ak nie človek, ktorý bude po zvyšok svojho života nosiť ruku jej životnej lásky?
Ako to už v Irvingových románoch býva, za esenciou erotických narážok, sarkastického humoru a krutých udalostí sa skrývajú príbehy výsostne ľudské a citové. O tom však asi nepresvedčím nikoho, kto si túto knihu neprečíta. Verili by ste mi, ak by som vám tvrdil, že Patrick postupne dospeje k presvedčeniu požiadať Doris o ruku počas náhodných výmen svojich genetických informácií s takmer celým ženským osadenstvom jeho domovskej redakcie – počnúc budúcou šéfkou, končiac maskérkou? Byť na vašom mieste, neveril by som. A že z toho nakoniec bude jeden z najromantickejších ľúbostných príbehov, aké som mal možnosť v poslednom čase prečítať, aj keď spočiatku som mal dojem, že čítam slušne napísanú erotickú poviedku z pánskeho časopisu? Aj pri tomto tvrdení by som neveriacky krútil hlavou. A napriek tomu je to tak. John Irving mi už raz dokázal, že sa to dá.

Autor: Figliar