Paríž 20. marca (TASR) Medzi ľuďmi schvaľujúcimi vojenský zásah proti Iraku, ak jeho cieľom je skoncovanie s vládou irackého prezidenta Saddáma Husajna, sú aj niektorí bývalí disidenti z krajín strednej a východnej Európy. Ako informuje v dnešnom čísle denník Le Monde, títo disidenti prispeli k zvrhnutiu bývalého komunistického režimu, s ktorým iracká vládna Socialistická strana arabskej obrody (BAAS) udržiavala výborné vzťahy.
Francúzsky denník sa zmieňuje o sociológovi a románopiscovi Györgyovi Konradovi, jednej z významných postáv maďarskej revolúcie z roku 1956 a demokratickej opozície v rokoch 1970-80. Nedávno v nemeckom denníku Frankfurter Allgemeine Zeitung v dlhom článku s názvom Prečo som za vojnu vysvetlil dôvody, pre ktoré podporuje vojnu v Iraku. Zbavenie sa krvavého tyrana môže byť pre bývalých disidentov, najmä v bývalom Východnom Nemecku, len sympatické, napísal Konrad.
Ďalej uviedol, že nemôže skrývať sklamanie z rozdelenia v postojoch medzi USA a časťou európskych krajín pod vedením Nemecka a Francúzska.
Podľa neho také transatlantické rozdelenie vytvára pre strednú Európu rizikovú situáciu. Bývalí disidenti majú záujem na tom, aby na svete bolo čo najmenej diktatúr, citoval Konrada Le Monde.
Ak sa antiamerikanizmus zdá byť na Západe vecou ľavice, potom v strednej a východnej časti Európy je skôr doménou populistickej a antisemitskej krajnej pravice, dodal.
Kým Adam Michnik z Poľska, Václav Havel alebo Kosovčan Vetton Surroi sú za vojenskú intervenciu do Iraku, Jacek Kuroň, ktorý bol počas komunistického režimu v Poľsku dlhé roky väznený, sa postavil proti vojne.
Prečo vznikli takéto protikladné postoje aj medzi predstaviteľmi boja proti totalite v európskych krajinách a v ich postoji k politike Berlína a Paríža v irackej kríze?, položil si otázku denník. Odpovedal riaditeľ Strediska pre výskum a medzinárodné štúdie Jacques Rupnik. Poukázal, že podobné rôzne postoje existovali aj pred pádom komunistického zriadenia a v 70. rokoch, keď disidenti neboli na rovnakej názorovej dĺžke s politikou Západu. Názorové zblíženie v otázke boja proti totalite so západnými intelektuálmi na tému ľudských práv a občianskej spoločnosti nastalo začiatkom 80. rokov 20. storočia po udalostiach v Poľsku. Po páde Berlínskeho múru sa dialóg na uvedené otázky vytratil, povedal odborník na krajiny strednej a východnej Európy Rupnik.
Le Monde poukazuje aj na ďalší Rupnikov názor, podľa ktorého intelektuáli a niektorí bývalí disidenti už stratili štatút motora v spoločnosti. Prebrala ho nová elita ekonómovia a politici sformovaná po roku 1989.
