As-Sajlíja 20. marca (TASR) - Pentagón sľuboval, že Irak zažije "šok a úžas", keď naňho Američania spustia tony bômb a rakiet, aby mu dokázali, že nemôže vyhrať.
Namiesto toho však americká armáda v prvých okamihoch vypálila na Irak len 40 Tomahawkov a niekoľko rakiet s presným navádzaním, ktoré vraj mali zasiahnuť najvrchnejšie iracké velenie schádzajúce sa neďaleko Bagdadu. Útok pôsobil skôr rozpačito a zdalo sa, akoby zastihol nepripravených aj samotných Britov - najväčšieho spojenca USA v kampani proti Saddámovi Husajnovi.
"Toto sme skutočne nečakali. To bolo mimo plánu," pripustil Lawrence Korb, popredný predstaviteľ Rady pre zahraničné vzťahy so sídlom v New Yorku. Načasovanie akcie mohlo byť predvídateľné, ale metóda, akou k nej nakoniec došlo, určite nebola," hovorí.
"Washington udrel mimo plánu avizovanej masívnej ofenzívy, pretože mal špecifické a citlivé spravodajské informácie o lokalite irackého vedenia," znie oficiálne vysvetlenie americkej strany.
Harlan Ullman, stratég súkromného Centra pre strategické a medzinárodné štúdie vo Washingtone, má však na vec iný názor. V tomto ranom štádiu vývoja ponúka tri možné vysvetlenia, prečo Američanom prvotný "šok a úžas" podľa vonkajšieho dojmu celkom nevyšiel:
1. Išli po Saddámovi a jeho posluhovačoch a dúfali, že keď ho hneď zabijú, vojna sa rýchlo skončí,
2. Američania chceli len vyslať Iračanom signál, že to s vojnou myslia vážne a že toto je ich posledná šanca na kapituláciu, pretože ich rozvážny a mierny útok naznačuje, že bude nasledovať niečo oveľa väčšie a strašnejšie,
3. Zaútočili sme veľmi miernym spôsobom jednoducho preto, že sme boli zle informovaní, domnieva sa Ullman. Práve v súvislosti s touto alternatívou, ku ktorej sa on osobne prikláňa najviac, je dôležité, že povel na útok vydal Biely dom na základe informácií CIA, že pri Bagdade sa koná schôdzka Husajna s piatimi najvyššími predstaviteľmi krajiny, a CIA toto miesto lokalizovala.
Ako vyšlo najavo neskôr, keď sa Husajn objavil v televízii a dokázal, že ho žiadna raketa nezabila, informácie americkej rozviedky zrejme neboli až také presné.
Samozrejme, že toto hodnotenie situácie treba brať s istou nadsázkou, keďže od začiatku leteckej ofenzívy uplynulo ešte len niekoľko hodín a plánovaná stratégia americkej armády sa môže ešte rozvinúť - ako to napokon sľubujú aj oficiálni predstavitelia.
V rámci rozsiahleho leteckého útoku plánuje americká armáda zhodiť na Irak až desaťnásobne viac bômb než v roku 1991 počas vojny v Perzskom zálive. Navyše teraz pôjde o tzv. inteligentné bomby, teda samonavádzacie zariadenia, ktoré dokážu samostatne vyhľadať cieľ a zneškodniť ho s presnosťou niekoľkých metrov.
Ullman však upozorňuje, že takáto stratégia si nutne nevyžaduje nepretržité 24-hodinové bombardovanie. "V taktike šok a hrôza ide o získanie okamžitej prevahy," hovorí americký stratég. "Keď dostanete Saddáma, vyhrali ste zápas".
Pri tejto príležitosti citoval dávneho čínskeho filozofa menom Sün Cď, ktorý je autorom známeho výroku, že "najlepším spôsobom, ako vyhrať boj, je nebojovať ho". Tohto mudrca s obľubou cituje aj generál Tommy Franks, veliteľ amerických síl v irackej vojne.
Analytik Korb však pripomína, že dnes išlo o špecifický útok na špecifické miesto, a pokiaľ sa tam Saddám skutočne v tej chvíli nachádzal, tak by sa mal vážne obávať dvoch vecí: kto dal Američanom informácie o mieste jeho pobytu, a napokon, či ešte vôbec existuje miesto, kde by bol úplne v bezpečí.
