John F. Kennedy poslal do Vietnamu vojenských poradcov, aby „prebrali“ do amerických rúk komplikované pomery po odchode porazených Francúzov.
Kennedy sa však dostal do pasce. Nastražili mu ju esá komunistického sveta: Ho Či Min, Mao Ce tung a „charizmatický“ muž Kremľa, Nikita Chruščov. Keď to pochopil, bolo už neskoro. Nechal sa nachytať. Začal posielať do vzdialenej krajiny vojakov.
John Kennedy sa jednoducho rozhodol, že dokáže komunizmus zadržať. Jedna vec je byť otcom myšlienky a druhá vec je realizovať ju. Pamätník padlých amerických vojakov vo Washingtone dokazuje, ako John Kennendy podcenil vtedajšie pomery vo svete.
Americký neúspech vo Vietname však pripravil neskoršie globálne víťazstvo tej istej Ameriky. Naplnila sa aj Kennedyho predstava o víťazstve demokracie nad diktatúrou. Zápas sa predĺžil a na jeho konci bolo už meno iného prezidenta, Ronalda Reagana.
Walter Lippmann by sa teraz čudoval. Irak je inou parketou. Pravdepodobne neplatí, že začať je ľahké a skončiť problém. Ak by to tak totiž bolo, americké vojská by už boli dávno v Bagdade a „nastoľovali“ by demokraciu.
