Americký minister zahraničia Colin Powell v pondelok odporučil novinárom, aby Iraku opustili. V Bagdade ich boli stovky, po Bushovom ultimáte väčšina z nich odišla. Veľké americké televízne stanice ABC a NBC svojich reportérov stiahli. Niektorí odišli nedobrovoľne už predtým: iracká vláda vo februári vyhostila tím americkej televízie Fox News Channel.
Konkurenčné spoločnosti sa v núdzi zbratali. Spoločnosť ABC News sa dohodla s BBC a arabskou al-Džazírou. Denník The New York Times sa spriahol so CNN. Aj CBS sa spolu s neprítomnými NBC a Fox News Channel podelí o vzácne zábery niekoľkých desiatok mediálnych pešiakov.
Dodržať novinársku nezávislosť a informovať, znamená riskovať. Nebezpečenstvo nehrozí len od saddámovcov. Spomeňme kábulskú centrálu kontroverznej al-Džazíry, ktorá v roku 2001 vyletela do vzduchu po zásahu americkou bombou.
Najžiadanejšie spravodajstvo bude z Bagdadu a tam hrozí aj najväčšie nebezpečenstvo. Zahraniční novinári sú v Bagdade pod prísnym dohľadom – musia sa pravidelne hlásiť na irackom ministerstve informácií, v ktorom sa podľa agentúry AP nachádza protivzdušná obrana a preto je budova pravdepodobným cieľom bombardovania. Výbava vojnových žurnalistov – satelitný telefón alebo tanier, ktorý nemá americká armáda v evidencii, sa môže stať cieľom bombardovania. Okrem toho na novinárov striehne hrôza doteraz nevídaná: možné nasadenie zdokonalených biologických a chemických zbraní.
Preto okrem fotoaparátov a poznámkových blokov so sebou nosia protichemickú ochranu. Plynové masky, helmy a protilátky. Takúto výbavu má aj Peter Arnett, slávny bagdadský korešpondent CNN v prvej vojne v roku 1991. Tvrdí, že ju nepoužije. „Vyzeral by som na bagdadských uliciach medzi ľuďmi ako Marťan, ktorým sa nič také neušlo,“ píše v článku pre National Geographic Explorer.
Arnettova vojna v Perzskom zálive bola prvou „vojnou v obývačke“. Začala éru 24-hodinového spravodajstva. Odvtedy pribudlo nové médium. Internet. Na rozdiel od televízie umožňuje publikovanie celých materiálov, ponúka bleskové reakcie, mapy, technologické zobrazenie zbraní či videozáznamy na požiadanie.
Hyperlinky webstránok mediálnych impérií ako FoxNews.com, MSNBC.com a CNN.com sú plné článkov, štúdií a komentárov. Vopred napísané analýzy predpovedajú rôzne scenáre a čakajú na zverejnenie podľa vývinu situácie. Novinári už vytvorili niekoľko obrazov, ako bude svet vyzerať o niekoľko dní.
Hrá sa o čas. Nie náhodou americké lietadlá bombardovali irackú bezletovú zónu vždy v čase najvyššej televíznej sledovanosti v časových pásmach USA. V Iraku je o deväť hodín viac ako v Amerike a začiatok vojny v noci znamená, že väčšina Američanov je v práci. Pri televízoroch a na internete.
V Iraku sú dva základné typy novinárov: pridružení k vojenským jednotkám podliehajúci ich pravidlám, a nezávislí žurnalisti. S americkými vojakmi či pod dohľadom úradníkov budú desiatky reportérov. S Iračanmi ostanú len tí najodvážnejší z „voľných radikálov“.
Keď Peter Arnett v prvej vojne povedal do kamery, že iracká továreň bombardovaná ako výrobňa chemických zbraní v skutočnosti vyrábala sunar, bola to jedna z mála zmienok o škodách, obetiach a ranených. Prvá vojna vyzerala, akoby netiekla krv. Verejná mienka ostala v bavlnke. Tentoraz to bude inak.
Americká armáda však zrejme dokáže blokovať satelity a videofóny. Hranica medzi cenzúrou a nevyhnutným strategickým utajením je nejasná. Pevné pravidlá neexistujú.
Novinárov môže „poraziť“ aj dokonalá vojenská technika. Ak Američania použijú svoju slávnu E-bombu, ktorá po výbuchu vydá rušivé elektromognetické žiarenie – zhasnú obrazovky moderných notebookov, ohluchnú satelitné telefóny a z dychtivých novinárov v teréne sa stanú zmätení ľudkovia, čo uviazli v cudzej zemi. Fungovať bude len americká vojenská technika.
