Vzápätí mali napochodovať pozemné jednotky.
Nič také sa dnes nadránom nestalo. Na začiatku spojeneckého útoku bolo niekoľko ojedinelých výbuchov. Objavili sa správy, že ich cieľom bolo zlikvidovať Saddáma Husajna, ktorý vraj opúšťal Bagdad, alebo zničiť zasadnutie irackého vojenského velenia.
Prekvapenia
Je teda začiatok tejto vojny z hľadiska taktiky šokom? Stalo sa niečo, čo by prekvapilo analytikov? V podstate nie. Všetci sú totiž presvedčení, že skutočná vojna, taká ako ju týždne dopredu opisovali, ešte len príde.
Prekvapením je možno len to, že útok sa nezačal hlboko v noci, ale prišiel v čase, keď v Bagdade svitalo. „Vždy ide aj o moment prekvapenia a myslím si, že sa nám to podarilo. Ďalšie prekvapenia ešte prídu,“ povedal poradca Pentagonu a šéf analytického zboru amerického ministerstva obrany Richard Perle.
Podľa analytikov to môže byť súčasťou psychologickej vojny: informácie, ktoré prenikali z Pentagonu, hovorili o útoku v tme – teraz prišiel za svetla. To Iračanom ukazuje, že spojenci môžu udrieť kedykoľvek. Ich technika a neviditeľné lietadlá im to jednoducho umožňujú.
Bez civilných obetí
Vojenskí analytici sa zhodujú, že začiatok akcie len potvrdzuje hlavný zámer Američanov: čo najmenej civilných obetí. Preto sú terče vyberané veľmi citlivo. Vojna, ktorú svet tak veľmi nechcel, by mohla byť v kríze už na začiatku, ak by hneď v prvú noc televízie ukazovali desiatky civilných obetí.
„Bude to precízne bombardovanie, to je celé. Cieľom je nezabiť milióny Iračanov. Preto bombardujú mocenské centrá, nie ľudí,“ povedal agentúre Reuters Andrew Brookes z britského Medzinárodného inštitútu strategických štúdií.
Len začiatok
Zdá sa, že dnešná akcia je len začiatkom. Mnohí dokonca hovoria, že je to len súčasť príprav. Už v utorok americké lietadlá bombardovali bezletové zóny Iraku. Podľa odborníkov nešlo o bežné bombardovanie, ktoré sa v bezletových zónach odohráva posledné roky. Teraz ničili protilietadlovú obranu, ktorú tam v posledných týždňoch Saddám rozmiestnil.
Súčasťou príprav bolo aj zhadzovanie letákov a vysielanie rozhlasu. Američania touto cestou vyzývali irackých vojakov, aby nebojovali a vzdali sa.
Spoločne s prvými útokmi sa spojenci zjavne pokúšajú naštrbiť odhodlanie irackej armády bojovať. Experti už dopredu naznačovali, že bežná iracká armáda je v takom úbohom stave, že nemožno čakať tuhé boje. Tie sa čakajú v podstate len v okolí Bagdadu, kde Saddám sústredil elitné Republikánske gardy. Aj preto prvé bomby a rakety padali práve iba na Bagdad.
Šok a hrôza
Veľký tresk, ktorý by mal vojnu rozhodnúť, ale pravdepodobne ešte príde. Môže to trvať ešte niekoľko hodín, ale aj dní. „Možné sú dva scenáre: buď tieto precízne cielené akcie budú úspešné a potom by to mohla byť tá najrýchlejšia a najjednoduchšia vojna v histórii, alebo – a to je pravdepodobnejšie – to nebude fungovať stopercentne, a potom bude musieť prísť druhá fáza,“ hovorí Barthelemey Courmont z francúzskeho Inštitútu medzinárodných a strategických štúdií. „Tou bude masívne bombardovanie a synchrónne s ním napochodujú aj pozemné jednotky.“
O takejto vojne hovoria analytici. Ich predstavu zhŕňa slogan: šok a hrôza. To, čo sa totiž na Irak chystá, ešte nikto nezažil.
Američania sú schopní v priebehu 48 hodín zhodiť viac inteligentných bômb ako počas celej prvej vojny v Perzskom zálive v roku 1991. A hlavne, teraz asi nebudú čakať 36 dní, kým do Iraku napochodujú pozemné jednotky.
Pred 12 rokmi päť týždňov spojenci bombardovali a až potom prišiel pozemný útok. Ten sa stal bleskovou záležitosťou: za 100 hodín bolo po všetkom.
Teraz by to malo byť všetko urýchlené. Po predohre by mali nastúpiť lietadlá a tanky takmer súčasne. A potom by to malo podľa optimistických scenárov odsýpať.
Analytici ale hneď po začiatku vojny upozorňovali: to, čo o vojne vieme, je len časť toho, čo sa skutočne deje.
„Vidíme len to, čo sa deje v Bagdade, tam sú kamery. Hocikde inde v Iraku ale už teraz môže prebiehať skutočné peklo,“ hovorí riaditeľ austrálskeho Inštitútu strategických štúdií Hugh White.