Za posledných dvanásť rokov – od prvej vojny v zálive v roku 1991 – sa americká armáda posunula výrazne vpred. Irak nie.
V najbližších dňoch na americkej strane uvidíme najmodernejšiu techniku. Niektoré zbrane ešte nikdy neboli v akcii.
Neviditeľné bombardéry, veľké a pulzné bomby
Posun je jasný napríklad v prípade neviditeľného bombardéra futuristických tvarov B-2 Spirit, ktorý zaradili do armády v polovici 90. rokov. Oproti staršiemu neviditeľnému útočnému lietadlu F-117 Nighthawk, ktoré lietalo v roku 1991, má oveľa väčší dolet a nosnosť.
Význam týchto lietadiel spočíva v tom, že ich vďaka používanej technológii stealth nedokážu zachytiť radary a môžu preto relatívne bezpečne útočiť aj na ciele chránené silnou protivzdušnou obranou. Čerstvou novinkou je doposiaľ najničivejšia nejadrová bomba MOAB. Váži deväť a pol tony a ničí živú silu aj techniku v okruhu niekoľkých stoviek metrov.
Američania tiež s najväčšou pravdepodobnosťou použijú aj tepelno-tlakovú bombu BLU-118/B, ktorá je určená na ničenie dôležitých cieľov ukrytých v jaskyniach či podzemných úkrytoch, do ktorých iné bomby nepreniknú.
Irak bude pravdepodobne veľkou svetovou premiérou takzvaných nesmrtiacich zbraní, napríklad elektromagnetických pulzných bômb, vytvárajúcich po výbuchu elektromagnetické pole, ktoré vyradí v okruhu svojho pôsobenia všetku elektroniku od počítačov cez komunikačné prístroje po štartéry tankov.
Online vojna
Dôležitejší je ale technický pokrok, ktorý je menej zjavný. Najvýznamnejšie je stále dôkladnejšie prepojenie jednotlivých častí armádnej štruktúry, vrchným velením začínajúc a jednotlivými vojakmi končiac. Všetci by mali byť v tejto vojne v rôznej miere súčasťou nepretržitého toku informácií, sprostredkovaného často pomocou internetu, umožňujúceho čo najefektívnejšie získavanie a vyhodnocovanie informácií a riadenie bojových operácií v takzvanom reálnom čase.
Znamená to, že velitelia nemusia vydávať rozkazy na základe poznatkov, ktoré zastarali ešte skôr, než k nim dorazili a boli spracované. Malo by to taktiež umožniť lepšiu koordináciu vlastných síl, vrátane možnosti vyhnúť sa prípadom, keď budú americké lietadlá omylom bombardovať pozície svojich vojakov.
Možnosť velenia v reálnom čase môže rozhodovať o životoch amerických vojakov napríklad vtedy, ak sa irackému vedeniu podarí zatiahnuť boje do miest vrátene samotného Bagdadu.
Inteligentná munícia
Mediálnym hitom prvej vojny v zálive bola takzvaná inteligentná munícia, a to aj napriek tomu, že vtedy tvorila necelých desať percent všetkých nasadených leteckých bômb. V Afganistane to bolo už 80 percent a v Iraku sa pomer použitej inteligentnej munície podľa očakávaní vyšplhá aspoň v prvých dňoch vojny a pri útokoch na kľúčové ciele nad 90 percent.
Zmätok
Častým problémom americkej armády je však práve prílišné spoliehanie sa na najmodernejšiu technológiu, ktorá môže mať pri operatívnom použití neočakávané muchy.
Na prerušenie laserového lúča navádzajúceho bomby napríklad stačí hustejší mrak.
V rámci internetovej vojny sa zas podľa niektorých správ americké velenie v Afganistane stretávalo s problémami, ktoré poznáme aj z vlastného „internetového“ života. Dôstojníci riadiaci pozemné a vzdušné operácie tam vraj neraz stáli v rade na prístup k satelitnej komunikácii a sťažovali sa na nedostatočnú rýchlosť a kapacitu spojenia, ktoré občas dokázali urobiť z najvyspelejšej techniky hromadu mŕtveho železa.
Nehovoriac o prírodných pohromách, napríklad piesočných búrkach, ktoré sú najnebezpečnejšie práve pre sofistikovanú techniku plnú najcitlivejších prístrojov.
USS Harry Truman
je najnovšou americkou lietadlovou loďou triedy Nimitz. Americké námorníctvo má dvanásť lietadlových lodí, desať z nich na jadrový pohon. Lode triedy Nimitz sú najväčšími vojnovými loďami na svete, ich palubné letectvo tvorí 85 až 90 lietadiel a helikoptér a na každej slúži viac než 5500 ľudí. Jadrové palivo v reaktoroch vystačí na 13 rokov premávky. Ku každej lietadlovej lodi patrí sprievodná flotila krížnikov, torpédoborcov a útočných ponoriek, ktorá ju ochraňuje a podporuje.
B-2 Spirit
je ťažký bombardér a nosič riadených striel. Vďaka použitiu technológie Stealth je neviditeľný pre radarový systém protivníka. Pomocou vzdušného tankovania dokáže zasiahnuť na ktoromkoľvek mieste planéty. Vo vojne v Perzskom zálive ho ešte nepoužili, vyrába sa od roku 1993.
AH-64D Apache
je pancierovaná útočná helikoptéra schopná za akéhokoľvek počasia odhaľovať a pomocou rýchlopalného dela a riadených striel ničiť tanky a ťažkú techniku protivníka. Jeho staršie verzie sa osvedčili v prvej vojne v zálive.
BGM-109 Tomahawk
je strela s plochou dráhou letu, doletí až do vzdialenosti 2500 kilometrov. Odpalovať ju môžu z lodí a ponoriek, iné varianty týchto striel štartujú z bombardérov. Tomahawk pomocou palubného navigačného počítača letí a kopíruje terén v malej výške, je preto ťažké ju zachytiť radarom.
