Američania sústredili veľké úsilie na to, aby svet presvedčili, že Saddám Husajn je hrozbou a zaradenie jeho krajiny do osi zla má oprávnenie. Po útokoch na americké ciele 11. septembra sa im presviedčalo pomerne ľahko. Vtedy sa zdalo, že Saddám, ak neodzbrojí, to má spočítané.
S postupujúcim časom sa však táto takmer istota začala premieňať na neistotu. Saddámovi sa podarilo dokonale rozložiť západný svet. Hovorilo sa o kríze v NATO, Európskej únii, OSN, o kríze vzťahov medzi hlavnými svetovými hráčmi.
Spor sa neviedol o podstatu Saddámovho režimu, ale o to, ako s ním naložiť. Ešte pár dní pred útokom na Bagdad sa zdalo, že o potrebe rýchleho zásahu sú presvedčení Američania, Briti, Španieli a štáty takzvanej novej Európy. Predvčerom však americký minister zahraničných vecí Colin Powell povedal, že s Američanmi pôjde 30 krajín a 15 ich ticho podporí. Postupne sa pridávali ďalšie krajiny.
Do Amerikou vedenej protiirackej koalície vstupovali krajiny kvôli spoločným hodnotám, ekonomickému prospechu či v očakávaní americkej politickej či diplomatickej pomoci.
Do boja ide len minimum jej členov a na rozdiel od vojny v Perzskom zálive v nej nie je žiadny významný americký arabský spojenec.
Ak Američania neurobia chyby a proti Saddámovi budú postupovať dôrazne, ale bez zbytočných ľudských strát, dá sa očakávať, že koalícia sa rozšíri. Na jej zmohutnenie by mohlo mať vplyv aj to, keby Saddám v posledných kŕčoch svojej moci zaútočil, či už na susedné štáty, Izrael či dokonca na vlastné obyvateľstvo.
Aj najvýraznejší odporca silového riešenia irackej krízy Francúzsko sa vyjadrilo, že v prípade chemického či biologického útoku by koalícii pomohlo.
Koalícia sa bude pravdepodobne rozrastať aj s blížiacim sa koncom vojny a chystanou obnovou Iraku. Už teraz sa objavujú informácie, že vplyvné ekonomické kruhy v protivojnovom Nemecku a Francúzsku vysielajú signály o tom, že by mali záujem realizovať sa v oblasti.
Ak Američania mediálne vojnu zvládnu tak, aby sa nevnímala ako križiacke ťaženie proti moslimom, mohli by sa ku koalícii výraznejšie pridať aj krajiny v oblasti Perzského zálivu, ktoré ju doteraz podporujú len ticho.
Môže sa však stať aj to, že protiiracká koalícia sa začne drobiť. Je v nej niekoľko krajín s moslimským obyvateľstvom. Tie by len ťažko obhajovali účasť v operácii s veľkými ľudskými stratami. Napokon to by mohol byť problém aj pre ostatných členov koalície. Ich občania totiž nie sú z ich angažovanosti v protiirackej koalícii vôbec nadšení.
