Berlín 20. marca (TASR) - Vojna si vyžiada státisíce mŕtvych, jej obeťami bude veľa žien a detí. Amerika zažije druhý Vietnam a vo vojnovom marazme sa bude krútiť dlhé mesiace, možno aj roky. Tieto varovné slová odzneli v roku 2001, keď sa Washington chystal na ťaženie do Afganistanu, pripomína dnešné vydanie nemeckého pravicovo-liberálneho denníka Die Welt v súvislosti s najnovšími udalosťami v irackej kríze.
Chmúrne predpovede sa nesplnili, masové umieranie pod Hindukúšom sa neudialo, rovnako sa nezačala ani zdĺhavá partizánska vojna. Podobne sa vyvinula aj situácia v Kosove, ale aj vo vojne v Iraku pred 12 rokmi. Vtedy prišlo o život približne 5000 irackých vojakov, vonkoncom nie státisíce, ako predpovedali falošní proroci, pokračuje Die Welt
Nič nenapovedá tomu, že terajšia situácia by sa mala od minulosti v niečom líšiť. Na rozdiel od poslednej vojny v Perzskom zálive použijú totiž Američania až v 80 percentách tzv. "precízne" zbrane a ocitnú sa zoči-voči irackej armáde, ktorá má o 600.000 mužov menej ako v roku 1991.
Tieto skutočnosti však v Nemecku zaujímajú len málokoho. Opäť zaznievajú náreky nad státisícmi mŕtvych a zlostné slová na adresu amerického agresora, ktorý porušuje medzinárodné právo, vedie dobyvačnú vojnu a chce odzbrojiť Saddáma Husajna. Žiada sa dodať, že podobné výroky sprevádzali už vojnu v Kosove. Vtedy ignorovali Američania, ale aj Nemci Bezpečnostnú radu OSN a neuspokojili sa len s bombardovaním, ale žiadali aj Miloševičov odchod. Stalo sa.
Vojna proti Saddámovi je v niečom predsa len iná. Kto chce vedieť prečo, mal by sa zaoberať dejinami antiamerikanizmu v Nemecku, odporúča v závere nemecký pravicovo-liberálny Die Welt.
