Paríž 20. marca (TASR) - Rozčarovanie a znepokojenie zavládlo v mnohých svetových metropolách po tom, ako americké a britské jednotky zaútočili dnes nadránom na Irak.
Prvý sa s reakciou poponáhľal nemecký spolkový kabinet, ktorý je spustením akcie veľmi znepokojený. "Nemecká vláda, spolu s Francúzskom, Ruskom a ďalšími partnermi, podnikli značné úsilie na dosiahnutie pokojného odzbrojenia Iraku a zabránenie vojne. K jej veľkej ľútosti však snahy o dosiahnutie mierového riešenia konfliktu neboli úspešné," uvádza sa vo vyhlásení berlínskej vlády.
Nemecký kabinet vyjadril nádej, že strany zúčastnené na konflikte urobia všetko pre to, aby sa predišlo obetiam z radov civilistov. V nastolení mieru by mali podľa neho zohrávať významnú úlohu OSN a Bezpečnostná rada OSN.
Grécke predsedníctvo Európskej únie ľutuje, že irackú krízu sa nepodarilo vyriešiť mierovou cestou. "To, že sa začala vojna, je veľmi smutný moment a veľké sklamanie," povedal grécky minister zahraničných vecí Jorgos Papandreu v Bruseli na mimoriadnom zasadnutí Európskeho parlamentu venovanom irackej kríze.
Šéf parlamentu Pat Cox vyhlásil, že iracká kríza vstúpila vojnou do "novej a nebezpečnej fázy". Vyjadril nádej, že počet obetí vojenského konfliktu bude čo najmenší a tlmočil znepokojenie nad humanitárnou situáciou v Iraku.
Francúzsko vyjadrilo po začiatku vojenských operácií v Iraku hlboké znepokojenie. Uviedlo to francúzske ministerstvo zahraničných vecí s nádejou, že konflikt bude môcť byť ukončený čo najskôr.
Podľa vyhlásenia ministerstva Francúzsko tiež apeluje na krajiny v regióne, aby sa zdržali iniciatív, ktoré môžu zhoršiť situáciu.
Belgický premiér Guy Verhofstadt vyjadril poľutovanie nad začiatkom vojenskej operácie proti Iraku a prisľúbil jeho obyvateľom humanitárnu pomoc.
Belgicko je podľa neho veľmi sklamané, že sa USA nepokúsili pokračovať v hľadaní mierového riešenia irackej krízy. "Belgická vláda spolu so šéfom zbrojných inšpektorov Hansom Blixom ostáva presvedčená, že existovala alternatíva k vojne," vyhlásil Verhofstadt.
Predseda švédskej vlády Göran Persson dnes v Štokholme ostro odsúdil americký útok na Irak. Vojenská operácia USA je podľa neho porušením ľudských práv. Zároveň akcia, ako vyhlásil vo švédskom rozhlase, nie je legitímna zo strany Bezpečnostnej rady OSN.
Britský minister obrany Geoff Hoon vyhlásil, že vojenské sily jeho krajiny sú v stave "veľmi, veľmi vysokej" pohotovosti a nebude dlho trvať, pokým sa konflikt proti Iraku vystupňuje.
Hoon v jednom z televíznych rozhovorov uviedol, že medzi krajinami zapojenými do "predbežných štádií" vojenskej operácie panuje absolútna otvorenosť a úzka spolupráca. "Je jasné, že nebudete musieť dlho čakať" na hlavnú vojenskú kampaň, vyhlásil.
Ruský premiér Michail Kasianov vyjadril ľútosť nad začatím vojenskej akcie v Iraku. Bývalý sovietsky líder Michail Gorbačov označil americký útok na Irak za veľkú politickú chybu, ktorá veľmi negatívne ovplyvní medzinárodné vzťahy a bezpečnosť. Podľa Gorbačova sa zdá, že USA sa snažia urobiť z celého sveta svoju vlastnú provinciu.
Maďarsko nie je vo vojne s Irakom a nie je súčasťou irackého vojenského konfliktu. Uviedol to v Budapešti v reakcii na vojenskú akciu smerujúcu k odzbrojeniu Iraku maďarský premiér Péter Medgyessy, ktorý zároveň vyjadril nádej vlády, že akcia bude mať čo najmenej obetí.
Pápež Ján Pavol II., ktorého informovali o začatí americko-britskej vojenskej akcie v Iraku, zasvätil dnešnú svätú omšu mieru a irackému ľudu. Hoci Vatikán zatiaľ ešte oficiálne nereagoval, najvyšší predstaviteľ rímskokatolíckej cirkvi sa dnes ako každé ráno odobral do súkromnej kaplnky, kde odslúžil omšu za mier, iracký ľud a prvé obete vojny.
Japonský premiér Džuničiro Koizumi po začatí vojenského útoku na Irak vyjadril morálnu podporu Spojeným štátom. "Tentoraz...chápem a podporujem použitie sily Spojenými štátmi," vyhlásil Koizumi na tlačovej konferencii približne hodinu po tom, ako americký prezident George W. Bush ohlásil začatie vojny.
Čína vyzvala Spojené štáty americké, aby zastavili vojnu v Iraku. "Vyzývame dotknuté krajiny, aby zastavili ich vojenskú akciu a vrátili sa na cestu práva," uviedol hovorca ministerstva zahraničných vecí v Pekingu. Podľa neho vojenská akcia proti Iraku porušuje Chartu OSN.
Juhokórejský prezident Ro Mu-hjun v televíziou vysielanom prejave k obyvateľom svojej krajiny vyhlásil, že Američanmi vedený útok na Irak je nevyhnutný. Zároveň vyjadril odhodlanie urobiť všetko pre to, aby začatý vojnový konflikt nespôsobil zvýšenie napätia medzi Južnou a Severnou Kóreou.
Negatívne reagoval na začatie útokov moslimský svet. "Toto nie je len útok proti islamu, ale útok proti ľudstvu," vyhlásil v Indonézii Sijafí Márif, vedúci predstaviteľ 30-miliónovej umiernenej moslimskej skupiny Muhammadíja.
Po Iraku príde podľa vysokopostaveného predstaviteľa Ligy arabských štátov (LAŠ) rad na ďalšie arabské krajiny. "Otázka, ktorú si kladie každý arabský občan, je nasledujúca: Kto dal povolenie americkému prezidentovi Georgeovi W. Bushovi zasahovať do irackých záležitostí? Nikto, ani sám americký ľud," vyhlásil v Káhire námestník generálneho tajomníka LAŠ Saíd Kamal.
Podľa neho príde jedného dňa rad na ďalšie arabské krajiny. Kamal zároveň pripomenul opakované vyhlásenia amerických vodcov, ktorí vyslovili záujem prispieť k zmenám a "väčšej demokracii" v oblasti.
Generálny tajomník LAŠ Amr Músá uviedol, že vojna, ktorú rozpútali v Iraku americké a britské sily, zničí všetko. Podľa neho je to smutný deň pre všetkých Arabov, keď Irak a jeho ľud musia čeliť vojenskému úderu. ktorý neberie do úvahy civilistov ani celú krajinu. Irán, jedna troch krajín tzv. "osi zla", odsúdil americký vojenský útok proti Iraku, ktorý označil za "neospravedlniteľný a nelegitímny". Iránsky minister zahraničných vecí Kamal Charrází v oficiálnom vyhlásení varoval, že vojna bude mať nepredvídateľný dopad a bude stáť životy veľkého počtu nevinných ľudí.
Charrází zároveň vyhlásil, že Irán zostane v konflikte neutrálny. "Islamská republika nezasiahne v prospech jedného alebo druhého tábora," uviedol. Po tom, čo zlyhalo diplomatické úsilie, šéf iránskej diplomacie vyzval na podniknutie opatrení, ktoré "obmedzia obrovské a hrozné dôsledky vojny".
Pakistan nepodporuje vojnu v Iraku, ktorá začala dnes ráno na úsvite, a bude naďalej vyvíjať úsilie na mier. Vyhlásil to dnes v reakcii na začiatok vojny USA proti irackému režimu pakistanský minister informácií šejk Rašíd Ahmad.
Rozpútanie vojny proti Iraku ospravedlňuje protiamerický džihád (svätú vojnu), uviedol predstaviteľ najvýznamnejšie islamského združenia v Pakistane. "Amerika podpísala svoj rozsudok smrti," vyhlásil maulána Fazlur Rahmán, generálny tajomník združenia Muttahída Madžlise Amal (MMA), v ktorom je spojených šesť pakistanských fundamentalistických strán.
Odteraz je džihád opodstatnený, ale musí to byť džihád proti americkému útlaku a nie proti západnému svetu všeobecne, povedal pakistanský islamista.
Malajzijská konzervatívna islamská opozícia uviedla, že Alah "nenechá večne vládnuť žiadnu veľmoc" a spôsobí postupný pád USA.
Hovorca thajskej skupiny Moslimovia za mier vyhlásil, že Američania už nikdy nebudú žiť v mieri. "Získali viac nepriateľov než kedykoľvek predtým, a to nielen v moslimskom svete, ale aj medzi buddhistickou komunitou," uviedol.
Filipínska prezidentka Gloria Macapagalová Arroyová však vyjadrila politickú a morálnu podporu svojej krajiny vojenskému zásahu v Iraku, zameranému na zbavenie Bagdadu zbraní hromadného ničenia.
Palestínska samospráva totálne odsudzuje americký útok na Irak, vyhlásil hlavný palestínsky vyjednávač a minister pre miestnu správu Sáib Iríkat. "My, Palestínčania, sme proti vojne, a totálne odsudzujeme túto vojnu na Blízkom východe. Treba nájsť riešenie tohto problému diplomatickými prostriedkami, s medzinárodným spoločenstvom," dodal Iríkat.
Palestínsky minister zároveň varoval Izrael pred akýmkoľvek využitím americkej akcie v Iraku v prospech zintenzívnenia útokov proti palestínskemu ľudu a v pásme Gazy, s cieľom zničiť Palestínsku samosprávu a mierový proces.
Krátko po prvých vojenských útokoch na Irak vyzval Medzinárodný výbor Červeného kríža so sídlom vo švajčiarskej Ženeve na striktné dodržiavanie ľudských práv.
"Medzinárodný výbor je pripravený na nezávislú, nestranícku a humanitárnu akciu v Iraku," uvádza sa v dnešnom vyhlásení tejto organizácie. Konfliktné strany musia umožniť prístup ku všetkým osobám, ktoré potrebujú pomoc a ochranu.
MV ČK pripomenul všetkým štátom, ktoré podpísali Ženevskú konvenciu, na ich povinnosti, nielen humanitárne ľudské práva dodržiavať, ale pričiniť sa aj o ich napĺňanie inými štátmi.
Asi tri hodiny po prvých amerických náletoch na Bagdad dnes iracký prezident Saddám Husajn vystúpil v irackej televízii.
Saddám vyzval Iračanov aby "vytasili meče" a postavili sa na odpor agresorom. Zároveň prisľúbil víťazstvo. Dodal, že americký prezident George W. Bush útokom na Irak "spáchal ďalší zločin". Odsúdil USA a Britániu za "hanebný zločin proti Iraku a ľudskosti".
"S božou pomocou zvíťazíme," vyhlásil Saddám, ktorý oblečený v uniforme a čiernym baretom na hlave asi desaťminútový príhovor prečítal.
Prvé bombardovanie Bagdadu, ku ktorému došlo dnes nadránom, je podľa irackého ministra informácií Muhammada Saída as-Sahháfa zjavnou agresiou zo strany americkej a britskej armády.
Minister označil spojeneckých vojakov, ktorí sa zúčastnili na bombardovaní, za zločincov a žoldnierov. Ubezpečil, že vojna, ktorú rozpútali USA a Veľká Británia, bude ťažká a skončí sa ich porážkou.
