Berlín 20. marca (TASR) - Na listine "spojencov", ktorú vo Washingtone predložil americký minister zahraničia Colin Powell, sú prominentne zastúpené krajiny východnej Európy. Do vojny proti Saddámovi Husajnovi chcú tiahnuť pobaltské krajiny, Bulharsko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, ČR a Maďarsko. Aj keď "Novoeurópania" poslali do oblasti Perzského zálivu aspoň vysoko špecializovaných vojakov, už z hľadiska počtu ich možno považovať skôr za "ľahké váhy." Pre Washington má význam skôr morálna podpora a skutočnosť, že postkomunistické krajiny dodržali svoje slovo. A to aj napriek tomu, že väčšina krajín strednej a východnej Európy sa nepripojila ani k "listu ôsmich", ani k iniciatíve viľňjuskej skupiny, nabádajúcej na solidaritu s USA, píše dnešné vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Problémom zostáva, že aj vo východnej Európe čoraz viac ľudí vojnové ťaženie odmieta. Táto skutočnosť môže mať pre tú-ktorú vládu vážne dôsledky, domnieva sa nemecký denník.
Podľa poľského prezidenta Alexandra Kwasniewskeho "existujú však momenty, kedy politici nehľadia na verejnú mienku ale musia rozhodnúť." Varšava je za mier, "nebude však za každú cenu akceptovať zločiny, násilie a terorizmus," cituje Kwasniewskeho Die Welt.
Slovensko sa kvôli irackej otázke možno pohráva so svojím členstvom v NATO, aj keď ho chce svojou aktívnou účasťou na najnovšej bojovej operácii zdôrazniť, píše Die Welt a informuje o podpisovej akcii, pri ktorej ako jeden z hlavných organizátorov vystupuje niekdajší slovenský premiér Ján Čarnogurský. Pokiaľ by sa na petičné hárky nazbieralo 350.000 podpisov, je prezident Rudolf Schuster povinný referendum o členstve v NATO vyhlásiť. Prieskumy verejnej mienky napovedajú, že všeľudové hlasovanie by sa mohlo - z pohľadu členstva SR v Severoatlantickej aliancii - skončiť s jasne negatívnym výsledkom. Schuster však na svojom stretnutí so svojím českým kolegom Václavom Klausom zdôraznil, že Slovensko stojí bezpodmienečne za Washingtonom, pokračuje nemecký denník.
Podobné vyhlásenia môžu čoskoro vyvolať problémy vo vojenskej oblasti. Česi a Slováci slúžia momentálne spoločne v jednotke ochrany pred zbraňami hromadného ničenia v Kuvajte. Na rozdiel od Slovákov je však postoj Čechov voči irackej otázke zdržanlivejší. Prezident Klaus sa netají názorom, že v irackej otázke je potrebné rešpektovať vôľu väčšiny českého obyvateľstva. A tá je jasná: 71 percent občanov ČR vojnu odmieta. Na druhej strane sa Praha podpisom Klausovho predchodcu Václava Havla pod spoločný list ôsmich štátnikov postavila na stranu USA, píše v závere Die Welt.
