LONDÝN 20. marca (SITA/Reuters) - Nasleduje chronológia
napätých vzťahov medzi Irakom a Organizáciou Spojených
národov od konca vojny v Perzskom zálive v roku 1991:

1991

28. februára
Spojené štáty a ich spojenci prestali útočiť na Irak.

7. apríla
Spojené štáty, Veľká Británia a Francúzsko vytvorili
bezletovú zónu na severe Iraku. Tvoril ju iracký vzdušný
priestor nachádzajúci sa severne od 36. rovnobežky.

11. apríla
Organizácia Spojených národov vyhlásila prímerie po tom, čo
Irak akceptoval podmienky stanovené v rezolúcii 687.
Rezolúcia zaviazala Irak zbavením sa zbraní hromadného
ničenia a nariadila využitie časti ziskov z predaja irackej
ropy na rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny.

9. júna
Zbrojní inšpektori OSN začali s pátraním po irackých
chemických zbraniach.

1992

27. augusta
Na juhu Iraku bola vytvorená ďalšia bezletová zóna,
siahajúca na juh od 32. rovnobežky.

1995

1. júla
Irak po prvýkrát otvorene priznal, že vlastní biologické
zbrane.

1996

3. a 4. septembra
Spojené štáty dvakrát raketami zaútočili na iracké ciele.

10. decembra
Do platnosti oficiálne vstúpil program vývozu irackej ropy
známy ako "ropa za potraviny", umožňujúci Iraku v priebehu
šiestich mesiacov vyviezť ropu za dve miliardy dolárov.
Získané peniaze mali byť použité na nákup nevyhnutných
potravín a liekov pre iracké obyvateľstvo.

1997

13. novembra
Irak vyhostil zbrojných inšpektorov OSN z krajiny, avšak o
týždeň zásluhou ruskej diplomacie povolil ich návrat.
Inšpekcie pokračovali.

1998

9. augusta
Zbrojní inšpektori zrušili naplánované kontroly irackých
objektov po tom, čo sa Bagdad rozhodol nepokračovať v
spolupráci s OSN.

16. decembra
Zbrojní inšpektori OSN opustili Bagdad.

17. decembra
Spojené štáty a Veľká Británia začali s niekoľkodňovými
vzdušnými útokmi na Irak.

2001

3. apríla
Irak oznámil, že sankcie OSN spôsobili od augusta 1990 smrť
1 471 425 Iračanov.

2002

30. januára
Americký prezident George Bush označil Irak, Irán a Severnú
Kóreu za národy tvoriace "os zla vo svete". Všetky tri
krajiny proti obvineniu, že vyrábajú zbrane hromadného
ničenia, protestovali.

16. júna
Bush povolil tajné operácie spravodajskej agentúry CIA
zamerané na zosadenie irackého prezidenta Saddáma Husajna.

12. septembra
Bush naliehal na OSN, aby prinútila Irak odzbrojiť a
pohrozil Bagdadu vojenským útokom, v prípade, že sa zbraní
hromadného ničenia nevzdá dobrovoľne.

24. septembra
Po tom, čo Veľká Británia zverejnila dokument o irackých
zbraniach hromadného ničenia, Bagdad ponúkol zbrojným
inšpektorom OSN "neobmedzený prístup" do všetkých objektov v
krajine. Bagdad odmietol britský dokument ako plný lží.

12. októbra
Poradca Saddáma Husajna napísal zbrojným inšpektorom OSN a
oboznámil ich, že Irak je pripravený odstrániť všetky
prekážky pre ich návrat do krajiny.

8. novembra
Bezpečnostná rada OSN jednohlasne schválila novú rezolúciu,
ktorá Iraku dala poslednú šancu na odzbrojenie a pohrozila
mu "vážnymi dôsledkami". Irak rezolúciu 1441 bezpodmienečne
akceptoval 13. novembra.

27. novembra
Zbrojní inšpektori začali s inšpekciami v Iraku.

7. decembra
Irak odovzdal zbrojným inšpektorom 12, 000-stranový zoznam
svojich zbrojných programov.

19. decembra
Americký veľvyslanec pri OSN John Negroponte označil
chýbajúce informácie v irackom zozname zbrojných programov
za "vážne porušenie" rezolúcie 1441.

2003

9. januára
Vrchný zbrojný inšpektor OSN Hans Blix oznámil, že jeho
inšpekčný tím nenašiel v Iraku nijaké stopy po zbraniach
hromadného ničenia, no Bagdad podľa jeho slov nezodpovedal
na množstvo otázok o svojich zbrojných programoch.

16. januára
Blix oznámil, že inšpektori v Iraku objavili nelegálne
dovezené materiály na výrobu konvenčných zbraní a vyhlásil,
že len plná spolupráca zo strany Bagdadu môže odvrátiť
hroziacu vojnu.

27. januára
Blix a šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu
Muhammad al-Baradií informovali Bezpečnostnú radu o
nezodpovedaných otázkach týkajúcich sa irackých zbrojných
programov. Blix však konštatoval, že tieto nezodpovedané
otázky nemôže považovať za jednoznačný dôkaz, že Irak
vlastní zbrane hromadného ničenia.

28. januára
Veľká Británia vyhlásila, že Irak sa dopustil závažného
porušenia rezolúcií OSN, v dôsledku čoho sa šance na mierové
riešenie irackej krízy výrazne zmenšili.

28. januára
Vo svojej výročnej Správe o stave Únie George Bush
prisľúbil, že v prípade potreby použije proti Iraku plnú
silu americkej armády. Irak podľa Bushových slov preukázal
totálny nedostatok rešpektu voči Organizácii Spojených
národov.

30. januára
Muhammad al-Baradií konštatoval, že Irak sa zatiaľ
nedopustil "vážneho porušenia" rezolúcie OSN.

31. januára
Bush sa stretol s britským premiérom Tonym Blairom, ktorý ho
presviedčal o potrebe novej rezolúcie OSN, oprávňujúcej k
útoku na Irak.

5. februára
Americký minister zahraničných vecí Colin Powell vystúpil s
príhovorom pred Bezpečnostnou radou OSN, v ktorom poskytol
údajné dôkazy o tom, že Irak pokračuje vo výrobe zbraní
hromadného ničenia. Irak podľa jeho slov naďalej vážne
porušuje rezolúcie OSN.

9. februára
Blix a jeho tím ukončil dvojdňové rozhovory s Irakom a
získal ďalšie dokumenty.

10. februára
Irak bezpodmienečne súhlasil s preletmi špionážnych
lietadiel U-2, čím splnil jednu z kľúčových požiadaviek
zbrojných inšpektorov.

12. februára
Tím expertov na raketovú techniku rozhodol, že dolet
irackých rakiet typu al-Samúd 2 presahuje povolenú
150-kilometrovú hranicu.

14. februára
Vrchní zbrojní inšpektori OSN informovali Bezpečnostnú radu
o stave a výsledkoch inšpekcií.

24. februára
Blix zverejnil zoznam 30 nedoriešených otázok, týkajúcich sa
irackých zbrojných programov.

24. februára
Spojené štáty, Veľká Británia a Španielsko prezentovali
návrh novej rezolúcie OSN o Iraku, v ktorom sa uvádzalo, že
Irak nevyužil ani poslednú šancu na mierové odzbrojenie.
Francúzsky protinávrh, podporovaný Nemeckom a Ruskom, vyzval
k pokračovaniu inšpekcií.

27. februára
Bezpečnostná rada začala rokovať o
americko-britsko-španielskom návrhu novej rezolúcie o
Iraku.

28. februára
Irak oznámil, že uposlúchne nariadenie OSN a začne s
deštrukciou rakiet al-Samúd 2. Rozhodnutie Bagdadu vyvolalo
v Bezpečnostnej rade reakcie, ktoré podčiarkli rozdiely
medzi jej jednotlivými členmi.

1. marca
Irak v určenom termíne zničil štyri zo svojich rakiet
al-Samúd 2.

7. marca
Blix predniesol na pôde Bezpečnostnej rady novú správu o
stave inšpekcií v Iraku. Bagdad podľa jeho slov pokročil v
spolupráci s inšpektormi, ale stále nezodpovedal na kľúčové
otázky o chemických a biologických zbrojných programoch.

7. marca
Spojené štáty, Veľká Británia a Španielsko prezentovali
modifikovaný návrh novej rezolúcie o Iraku, ktorý Bagdadu
stanovil 17. marec ako konečný termín na mierové
odzbrojenie.

7. marca
Francúzsko odmietlo akceptovať 17. marec ako ultimátum pre
Irak.

10. marca
Generálny tajomník OSN Kofi Annan varoval Washington, že
útok na Irak bez mandátu Bezpečnostnej rady bude neoprávnený
a bude sa rovnať porušeniu Charty OSN.

10. marca
Veľká Británia prejavila ochotu upraviť návrh novej
rezolúcie o Iraku tak, aby Bagdadu stanovil presný časový
plán na odzbrojenie.

13. marca
Šéf irackej diplomacie Nadži Sabri odmietol britský
revidovaný návrh novej rezolúcie o Iraku ako zamaskovaný
vojnový plán.

14. marca
Irak odovzdal sľúbenú správu o tom, čo sa stalo s jeho
zásobami nervového plynu VX a či je schopný vyrobiť tento
plyn vo väčších množstvách.

15. marca
Francúzsko, Rusko a Nemecko požiadali o mimoriadne
zasadnutie Bezpečnostnej rady, naznačujúc, že by sa mohli
dohodnúť na kompromise určujúcom ultimátum pre Irak.

16. marca
Bush sa stretol s Blairom a Aznarom a vyhlásil, že 17. marec
je posledným termínom na hlasovanie o novej rezolúcii o
Iraku.

17. marca
Spojené štáty, Veľká Británia a Španielsko sa vzdali úsilia
o presadenie novej rezolúcie o Iraku, čím prakticky otvorili
dvere útoku na Irak bez mandátu OSN.

17. marca
Kofi Annan nariadil evakuáciu inšpektorov OSN z Iraku.

18. marca
Bush postavil Husajna pred ultimátum: Alebo do 48 hodín so
svojimi synmi opustí Irak, alebo začne vojna. Irak americkú
požiadavku oficiálne odmietol.