1920
25. apríla
Irak sa dostal pod správu Veľkej Británie.
júl
Kmeňoví vodcovia povstali proti britskej nadvláde.
október
Vznikla provizórna Arabská štátna rada, ktorá nahradila
vojenský režim. Britskí predstavitelia naďalej vo funkcii
poradcov.
1921
23. augusta
Irackým kráľom sa stal Faisal ibn Husajn, bývalý sýrsky
kráľ, potom ako mu Briti ponúkli trón.
1926
júl
K Iraku pripojili bývalú otomanskú provinciu Mosul, ktorú si
nárokovalo Turecko.
1932
3. októbra
Irak získal nezávislosť a stal sa členom Spojených národov.
Veľká Británia si v krajine ponechala dve letecké základne.
1933
Zomrel kráľ Faisal. Na trón nastúpil jeho syn Ghazi.
1939
Kráľ Ghazi zomrel pri autonehode, na trón nastúpil Faisal
II.
1958
14. júla
Vojenský prevrat zvrhol monarchiu. Kráľa Faisala II.,
korunného princa Abdulillaha a ministerského predsedu Nuriho
al-Saida zavraždili. Je vyhlásená republika a vzniká
Suverénna rada, novým premiérom sa stal generál Abdul-Karim
Kassem.
1961
marec
Mulla Mustafa Barzani a jeho Demokratická strana Kurdistanu
začali vzburu na severe krajiny.
25. júna
Generál Kassem vyhlásil, že Kuvajt, ktorý práve získal
nezávislosť, je integrálnou súčasťou Iraku. V Kuvajte
rozmiestnili svoje vojská Briti a členovia Ligy arabských
štátov.
1963
február
Strana Baas (Socialistická strana arabskej obrody) sa
vojenským prevratom dostáva k moci a generála Kassema
zavraždili.
november
Prezident Abdul-Salam Aref vypudil členov strany Baas
1968
20. júla
Po prevrate strana Baas zosadila Arefa. Novým prezidentom sa
stal generál Ahmad Hasan al-Bakr. O pár dní neskôr prevezme
aj funkciu premiéra. Vznikla Revolučná rada vedenia (RCC).
1970
marec
RCC a kurskí vodcovia sa dohodli na mierovom pláne.
1974
Saddám Husajn ohlásil implementáciu dohody o autonómii z
roku 1970. Nespokojní Kurdi obnovili boje.
1975
marec
Irak podpísal Alžírsku dohodu s Iránom, čím sa ukončil spor
o pohraničné územie. Iránsky šah prestal podporovať Kurdov a
ich povstanie sa končí.
1979
16. júla
Saddám Husajn prevzal moc potom ako rezignoval prezident
Ahmad Hasan al-Bakr z postu predsedu RCC.
1980
22./23. septembra
Iracké ozbrojené sily vtrhli do Iránu, Saddám Husajn
roztrhal Alžírsku dohodu.
1988
20. augusta
Prímerie pod záštitou OSN ukončuje iracko-iránsku vojnu.
Irak pokračuje s útokmi na irackých Kurdov.
1990
2. augusta
Irak obsadil Kuvajt. Emir utiekol do Saudskej Arábie.
Bezpečnostná rada OSN odsúdila irackú agresiu a vyzvala
Bagdad, aby sa stiahol.
6. augusta
Bezpečnostná rada OSN uvalila na Irak sankcie kvôli okupácii
Kuvajtu.
1991
17. januára
Američanmi vedená koalícia začala leteckými útokmi vojnu v
Perzskom zálive proti Iraku.
28. februára
Vojna sa skončila po 100-hodinovej pozemnej bitke, Irak sa
stiahol z Kuvajtu. Na severe Iraku opäť povstali Kurdi.
marec
Republikové gardy potlačili povstanie, do Turecka a Iránu
utiekli státisíce Kurdov.
apríl/máj
Americké, britké a francúzske jednotky vytvorili na severe
Iraku bezpečnú zónu, aby chránili utečencov. Iracké
ozbrojené sily sa stiahli. Spojenci kontrolujú bezletovú
zónu na severe Iraku.
11. apríla
Organizácia Spojených národov vyhlásila prímerie po tom, čo
Irak akceptoval podmienky stanovené v rezolúcii 687.
Rezolúcia zaviazala Irak zbavením sa zbraní hromadného
ničenia a nariadila využitie časti ziskov z predaja irackej
ropy na rekonštrukciu vojnou zničenej krajiny
jún
Zbrojní inšpektori OSN začali s pátraním po irackých
zbraniach hromadného ničenia. Kvôli pochybnostiam či Irak
splnil požiadavky OSN ostávajú sankcie naďalej v platnosti.
1992
19. mája
Kurdské parlamentné voľby do samostatného zákonodarného
zboru.
1996
máj
Do platnosti oficiálne vstúpil program vývozu irackej ropy
známy ako "ropa za potraviny", umožňujúci Iraku v priebehu
šiestich mesiacov vyviezť ropu za dve miliardy dolárov.
Získané peniaze mali byť použité na nákup nevyhnutných
potravín a liekov pre iracké obyvateľstvo.
1998
16. decembra
Zbrojní inšpektori OSN opustili Bagdad, deň po tom ako
informovali o neochote Iraku spolupracovať.
17. decembra
Spojené štáty a Veľká Británia začali s niekoľkodňovými
vzdušnými útokmi na Irak.
2002
30. januára
Americký prezident George Bush označil Irak, Irán a Severnú
Kóreu za štáty tvoriace "os zla vo svete". Všetky tri
krajiny proti obvineniu, že vyrábajú zbrane hromadného
ničenia, protestovali.
12. septembra
Bush naliehal na OSN, aby prinútila Irak odzbrojiť a
pohrozil Bagdadu vojenským útokom.
8. novembra
Bezpečnostná rada OSN jednohlasne schválila novú rezolúciu,
ktorá Iraku dala poslednú šancu na odzbrojenie a pohrozila
mu "vážnymi dôsledkami". Irak rezolúciu 1441 bezpodmienečne
akceptoval 13. novembra.
27. novembra
Zbrojní inšpektori začali s inšpekciami v Iraku.
2003
24. februára
Spojené štáty, Veľká Británia a Španielsko prezentovali
návrh novej rezolúcie OSN o Iraku, v ktorom sa uvádzalo, že
Irak nevyužil ani poslednú šancu na mierové odzbrojenie.
Francúzsky protinávrh, podporovaný Nemeckom a Ruskom, vyzval
k pokračovaniu inšpekcií.
15. marca
Saddám Husajn vyhlásil v Iraku vojnový stav, krajinu
rozdelil na štyri vojenské oblasti. Husajnov mladší syn
Kusaj velí kľúčovému regiónu Bagdad-Tigrid.
16. marca
Bush sa stretol s Blairom a Aznarom a vyhlásil, že 17. marec
je posledným termínom na hlasovanie o novej rezolúcii o
Iraku.
18. marca
Bush postavil Husajna pred ultimátum: Alebo do 48 hodín so
svojimi synmi opustí Irak, alebo začne vojna. Irak americkú
požiadavku oficiálne odmietol.
