LONDÝN 20. marca (SITA/Reuters) - Nasledujú kľúčové udalosti
v živote irackého prezidenta Saddáma Husajna:
28. apríla 1937 - narodil sa v dedine al-Awja na okraji
mesta Tikrit asi 150 km severne od Bagdadu
október 1956 - pripája sa k povstaniu proti pro-britskému
rojalistickému vedeniu a stáva sa povstalcom a členom
arabskej svetskej strany Baath
október 1959 - rok po zvrhnutí monarchie sa zúčastní na
pokuse zabiť premiéra Abdela-Karima Kassema. Po jeho
neúspechu uteká za hranice
február 1963 - keď vo vojenskom puči preberá vládu v
krajine strana Baath, vracia sa do Iraku. Po deviatich
mesiacoch je však vedenie krajiny opäť zvrhnuté, Saddáma
chytia a uväznia. Počas pobytu vo väzení ho zvolia za
zástupcu generálneho tajomníka strany
júl 1968 - pomáha pri vojenskom prevrate, ktorý posadí
stranu Baath opäť do vedenia krajiny pod vedením
prezidenta Abdula-Rahmana Arefa
marec 1975 - ako viceprezident Revolučnej veliteľskej rady
(RCC) podpisuje dohodu o hranici s iránskym Šachom,
ktorou končí iránska podpora revolty irackých Kurdov
16. júla 1979 - preberá vedenie v krajine potom, čo
prezident Ahmed Hassan al-Bakr odstupuje z pozície
predsedajúceho RCC
22. september 1980 - po nepokojoch na hraniciach začne osem
rokov trvajúcu vojnu s Iránom
16. marec 1988 - počas chemického útoku na iracké mesto
Halabja zabíja asi 5000 Kurdov
20. august 1988 - iracko-iránsky konflikt končí prímerím.
Kampaň proti Kurdom pokračuje
2. august 1990 - iracká invázia susedného Kuvajtu, nasledujú
sankcie Bezpečnostnej rady OSN
17. januára 1991 - medzinárodné sily pod vedením USA
začínajú vojnu v zálive s leteckými útokmi na Irak a
okupovaný Kuvajt
28. februára 1991 - iracká armáda po bojoch opúšťa Kuvajt
3. apríla 1991 - Bezpečnostná rada OSN požaduje od Iraku,
aby ukončil vývoj biologických, chemických a jadrových
zbraní a rakiet s dlhou dráhou letu
15. októbra 1995 - v referende o prezidentovi získava viac
ako 99 percent hlasov a stáva sa prezidentom krajiny
23. februára 1996 - dvaja dezertéri, ktorí sa oženili s
dcérami Saddáma Husajna, sú po šesťmesačnom pobyte v
Jordánsku po návrate zabití vlastnými príbuznými
22. februára 1998 - generálny tajomník OSN Kofi Annan po
stretnutí so Saddámom Husajnom v Bagdade popiera krízu
ohľadom zbrojných inšpekcií v krajine
15. októbra 2002 - podľa oficiálnych výsledkov získava v
novom referende o prezidentovi 100 percent hlasov, čím
sa potvrdila jeho pozícia prezidenta aj pre ďalšie volebné
obdobie
7. decembra 2002 - ospravedlňuje sa za kuvajtskú inváziu,
ale dodáva, že jej príčinou bolo kuvajtské vedenie.
Kuvajt ospravedlnenie neprijíma
2. februára 2003 - v prvom rozhovore po viac ako desiatich
rokoch popiera, že by mal Bagdad vo vlastníctve
zakázané zbrane a akékoľvek spojenie s organizáciou
al-Kájda
15. marca 2003 - vyhlasuje v Iraku vojnový stav a rozdeľuje
krajinu na štyri zóny. Velením nad najdôležitejšou
zónou, ktorá zahŕňa Bagdad a mesto Tikrit poveruje svojho
syna Kusaja
