Včera si to uvedomili aj tí, ktorí zabudli na prvú vojnu v zálive: spojenecké jednotky v Kuvajte zažili poriadnu púštnu búrku. K tomu treba pripočítať aj obrovské horúčavy, ktoré by sa v oblasti mohli začať už o pár dní.
Niektorí experti tvrdia, že púštna búrka by mohla narušiť vojenské plány, iní však upozorňujú, že by sa nakoniec mohla stať výhodou. Rozvírený piesok znižuje viditeľnosť a komplikuje situáciu hlavne pilotom, Američania ale môžu využiť najmodernejšiu techniku a prekvapiť.
Lietadlá, ktoré neštartujú priamo z okolia Iraku, môžu operovať aj v noci a rovnako aj v búrke. Väčšina bômb je navádzaná satelitom a piloti preto nepotrebujú zameriavať ciele.
Výhodné by to mohlo byť aj pre pozemné jednotky. Piesok je síce nepríjemný, búrka by však zahalila mesiac, ktorý je v splne a prezrádza každý pohyb. Všetci americkí vojaci majú okuliare na nočné videnie, vodiči tankov majú k dispozícii termovíziu a to im umožní hýbať sa aj v búrke.
Iračania takú techniku nemajú. Útok počas búrky by tak určite prekvapil.
„Piesok mám všade. V očiach, na zuboch, v nose aj v ušiach,“ zdôveruje sa nešťastne reportérovi agentúry AP rotný Steve Julian. „Mám pocit, akoby som zjedol pohár piesku,“ hovorí kapitán Chris McKinney.
Púštna búrka je problém, ktorý môže veľa vecí skomplikovať. Najväčšie ťažkosti majú helikoptéry, ale aj piloti stíhačiek. V priebehu posledných dní sa púšť zbláznila trikrát. Americkí a britskí piloti prerušili cvičné lety. Obavy boli oprávnené: vo februári sa v Kuvajte práve v piesočnej búrke zrútila americká helikoptéra.
Najhoršia je znížená viditeľnosť. „Človek nevidí na viac ako niekoľko metrov,“ napísal reportér agentúry Reuters. Novinári opisujú, ako počas púštnej búrky vojaci hodiny blúdia medzi svojimi stanmi. Ako sa skrývajú pred pieskom, ktorý je všade. Znovu a znovu musia čistiť zbrane. Rizikom piesočných búrok je, že znefunkčnia jemnú techniku.
Američania sú ale na púštne búrky pripravení. Už v prvej vojne v zálive sa naučili, čo môže počasie spôsobiť, preto boli v Kuvajte každý rok a práve v tomto období – a v čase búrok – cvičili.
Vojenskí plánovači nie sú z počasia v Iraku určite šťastní. Na výber majú len dve zlé možnosti: zaútočiť okamžite a bojovať s Iračanmi a pieskom zároveň, alebo pár dní počkať. Búrky síce ustanú, vystrieda ich ale obrovská horúčava. V irackých púšťach nie je teplota okolo 50 stupňov Celzia výnimočná. Analytici preto hovoria: v tomto momente sa na počasie neberie ohľad, o všetkom je rozhodnuté a piesok ani slnko útok nezadržia.
