Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan presviedča poslancov, že by bolo dobré, keby do krajiny pustili Američanov. FOTO – REUTERS
Nedá sa však vylúčiť ani to, že tureckí poslanci zahlasujú proti vládnemu návrhu povoliť Američanom prelety.
Táto rezolúcia obsahuje aj povolenie na rozmiestnenie tureckých vojakov mimo Turecka, čo v preklade znamená, že turecké jednotky by mohli vstúpiť do severného Iraku.
Aj to je výsledok tureckých vyjednávacích schopností. Američania najprv odmietali angažovanosť tureckých vojakov v oblasti obývanej Kurdami, pretože sa obávali občianskej vojny. Ankara dosiahla svoje a v oblasti už buduje nárazníkovú zónu. Zóna zabráni tisíckam irackých Kurdov, aby sa dostali do Turecka.
Turecký súhlas s preletmi amerických lietadiel je výrazne obmedzený. Vôbec sa nemôžu dotknúť tureckej zeme a nesmú ani využívať miestne základne na doplnenie paliva. Podľa zdrojov z vlády v Ankare nebude k dispozícii dokonca ani základňa Incirlik, ktorá zohrala kľúčovú úlohu vo vojne v Perzskom zálive. Britské a americké lietadlá z nej vzlietavajú do irackej bezletovej zóny, bombardovať Irak z nej nebudú.
Americká administratíva naďalej optimisticky tvrdí, že možnosť, že Turci by povolili 62 000 vojakom vstup do krajiny, je ešte stále v hre. Objavujú sa špekulácie, že parlament by o tejto požiadavke hlasoval na budúci týždeň.
Washington naďalej operuje s tureckou túžbou podieľať sa na obnove Iraku, snahou ovplyvňovať dianie v kurdských oblastiach a akútnymi ekonomickými problémami.
Peniaze, ktoré mali Turecko motivovať, už asi k dispozícii ale nebudú. Minimálne nie v takej výške ako na začiatku prehovárania Turecka. Američania Turkov nenechajú ekonomicky na kolenách, ich váhanie im však dajú pocítiť. Pri obnove Iraku aj pri lobovaní v medzinárodných finančných inštitúciách. (mik)
