vstupu Slovenska do NATO, čo niektorí politici a analytici dávajú do súvislosti práve s Irakom.
Útok rozdeľuje verejnosť aj osobnosti. Denník SME prináša názory niektorých z nich.
MICHAL KOVÁČ, bývalý prezident Slovenskej republiky
Nie som za vojnu z mravných dôvodov. Som veriaci, stanovisko pápeža, katolíckej cirkvi je jednoznačné a ja sa s ním plne stotožňujem. Keby bol svet jednotnejší a podporil Spojené štáty americké tak, aby Saddám Husajn a ľudia okolo neho videli, že demokratické krajiny sú v tejto otázke jednotné, k výsledku sa dalo dopracovať aj nevojenskou cestou. V tomto smere viním aj mnohé demokratické krajiny, ktoré sa nedokázali zjednotiť. Názory boli rozdielne od začiatku, čo Husajnovi umožňovalo zaujať také stanovisko, aké zaujal. Viem, že riešenie mal v rukách Saddám Husajn, ja si oči nezakrývam, ale napriek tomu nie som za vojnu.
PETER PIŠŤANEK, spisovateľ
Vojenský zákrok v Iraku je podľa mňa nevyhnutný a legitímny, aj bez mandátu OSN, lebo teraz nejde o nejakého primitívneho diktátora, ale o ohrozovanie našej civilizácie zákernými a zbabelými silami zla. To musia konečne pochopiť aj Rusi, veď „ich“ čečenskí teroristi sú z tej istej fajty. Som si istý, že vojna bude rýchla a víťazná, a že sa to zaobíde bez strát vojakov na našej strane, a tiež že si to vyžiada čo najmenej obetí na strane civilného obyvateľstva. Na druhej strane chápem rozčarovanie samozvaných pánov Európy, Chiraca a Schrödera. Keby som sa celé desaťročia ocmúľaval s fúzatým Husajnom a robil s ním rôzne špinavé kšefty, tiež by sa mi nepáčilo, keby teraz naňho vleteli nejakí „Amíci“ a rozkopali mu zadok. Pevne dúfam, že naši chlapci sa tam budú vyhýbať guľkám a iným nástrahám a všetci sa vrátia živí a zdraví domov.
MIROSLAV KUSÝ, politológ
Ja som ešte z disidentskej charty, z okruhu ľudí, ktorí boli veľmi odkázaní na pomoc demokratického Západu proti komunistickej totalite. Mnohým ľuďom táto pomoc doslova zachránila životy. Z tohto hľadiska som principiálne proti diktatúre a za to, aby sa proti nej razantne zasiahlo. Každé odkladanie pomoci sa vypomstí na zúčastnených národoch a svetu vôbec. Možno je to subjektívne ovplyvnenie, ale pre ľudí môjho typu je všeobecne platné. Mám priateľov v Čechách aj na Slovensku, ktorí prešli touto školou a pozerajú sa na to z rovnakého zorného uhla.
RICHARD MÜLLER, hudobník
Môžem povedať zovšeobecnene, že som proti akejkoľvek vojne, pretože si myslím, že veci sa vždy dajú riešiť mierovou cestou.
EMÍLIA VÁŠÁRYOVÁ, herečka
Uvedomujem si, že nebezpečenstvo teroru je strašné, hľadám paralely medzi Stalinom a Hitlerom, lebo Saddám je pre mňa prototypom diktátora. Pozerám práve CNN a myslím, že je to veľmi zložitá situácia. Ale myslím, že vojnou nič nevyriešime, bojím sa, že sa celý svet dostane na čudnú hojdačku. Neviem, či má človek pravdu, ak sa pridá na jednu alebo na druhú stranu. Ocitli sme sa v pasci, ale ľudstvo je vždy v pasci. Pre mňa je rovnaká hrôza Severná Kórea, Afganistan, Pakistan, nepoznaný islamský svet, ktorý je pre mňa tajomstvom. Ja však vždy vidím všetko čierne a pesimisticky.
JÁN FILC, tréner hokejových majstrov sveta
Vždy som sa cítil ako pacifista, jednoznačne uznávam mierové riešenia a diplomatické kroky. Nie som presvedčený o tom, že boli vyčerpané všetky možnosti na to, aby sa predišlo vojnovému konfliktu. Výrazne sa na tom podpisujú aj určité ekonomické záujmy ovplyvňujúce rozhodnutia hláv štátov, ktoré sa rozhodli týmto smerom ísť. Konflikt nemal prísť a budem veľmi smutný, keď sa vojna naozaj začne. Lenže priestor na vyjadrenie názoru na situáciu v Iraku je v anketách ako táto dosť malý. Na to by bolo treba možno päť strán. Veľmi ťažko sa dajú vyjadriť jednoznačne názory, lebo neexistuje jednoznačná pravda, jednoznačné riešenie v zmysle slovenskej rozprávky – čierne a biele.
MILAN LASICA, humorista, herec, režisér
Čo si myslím o tej vojne, o ktorej stále hovoríme? Chcel by som, aby sme to už mali čím skôr za sebou. Nevidím žiadny zmysel v otáľaní. Saddám Husajn je evidentný škodca, no tak to treba vybaviť, nedá sa s tým nič robiť. Darmo budeme chodiť po uliciach s transparentmi, myslím si, že jeho to nepresvedčí.
PETER ŽELINSKÝ, vojnový veterán z Perzského zálivu
Áno, som za vojenské riešenie, lebo inú možnosť nevidím. Otázka, čo so Saddámom Husajnom a ako sa postaviť k tomu, čo robí, sa po minulej vojne v zálive v roku 1991 stále odkladala. Z histórie je známe, že vždy, keď zomrel nejaký diktátor, nastal v jeho krajine neporiadok. Ak by svet nechal teraz Saddáma na pokoji, po jeho smrti o desať – pätnásť rokov by sa na severe krajiny vzbúrili Kurdi a na juhu šiíti, lebo jeho synovia už nemajú takú „charizmu“ a situáciu by neudržali. Niečo podobné sa stalo, keď bola Husajnova pozícia po vojne pred dvanástimi rokmi oslabená a boli s tým naozaj problémy. Kurdi by mohli stiahnuť Kurdov z Turecka, na juhu by mohli šiítov podporovať Irán, pretože väčšina šiítov žije v Iráne. V strede Iraku žijú suniti, ku ktorým patrí aj Husajn. Pobili by sa sami medzi sebou o moc a vtedy by zbrane hromadného ničenia už nikto nekontroloval, používali by ich sami proti sebe. Nedajbože by to vypálili do susedných krajín a vzniklo by nesmierne nebezpečné ohnisko v celom regióne. Nik by nevedel, kto je pri moci, kto aké zbrane kontroluje.
IVAN SAKTOR, prezident Konfederácie odborových zväzov
Na protestnom zhromaždení v Žiline, sme prijali rezolúciu o vojne. Tým sme sa pripojili k aktivitám Európskej odborovej konfederácie, ktorá organizovala v rámci celej Európy kampaň proti vojne. Ja sa s týmto stanoviskom stotožňujem, čiže moja odpoveď je – som proti vojne, aj odbory sú proti vojne. Dôvod je jasný. Odbory všade na svete majú vo svojich programoch zapísané princípy humanizmu a hodnoty života, takže odmietame každú vojnu.
MILOSLAV LUTHER, režisér
Snažím sa zachovať si odstup od mediálnej démonizácie Saddáma Husajna, ale fakty o jeho neprijateľných mocenských metódach sú preukázateľné. Historická skúsenosť, napríklad konformné otáľanie európskych demokracií voči nacizmu alebo po sovietskej okupácii Maďarska v 1956 a Československa v 1968, ma prikláňa skôr na stranu americkej koalície. Udalosti 11. septembra minulého roka (a mnohé iné) ma totiž presviedčajú, že vojna (aj keď neregulárna) už dávno prebieha a je len otázkou času a spôsobu, ako by mohla zachvátiť celý svet. Ak sily saddámovského razenia nebudú bezodkladne zastavené, stanú sa skôr alebo neskôr nezvládnuteľné. Výhrady a protesty voči vojenskej intervencii ako prejavu rastúcej hegemónie USA sa javia ako opodstatnené a vzbudzujú oprávnené obavy a odpor. V postojoch oponentov sa však rovnako dá vystopovať egocentrizmus, účelovosť a možno aj perfídnosť.
JÁN SUCHÁŇ, katolícky kňaz
Ak tam naozaj ľudia zle žijú, trápia sa, treba im pomôcť, ale skôr si myslím, že by to mal byť vnútorný záujem irackých ľudí. Mne na tom chýba silná domáca opozícia. Medzinárodné spoločenstvo sa malo usilovať skôr posilniť ju. Hovorí sa, že Husajnov režim je veľmi totalitný, ľudia sa boja, žijú v strachu, ale na druhej strane sa ukazuje, že opozícia je veľmi rozdelená. Ja by som jednoducho počkal, neponáhľal by som sa do vojny. Nepoznám detailne celé pozadie, ale nestačia mi informácie o tom, že Američania vedia, čo robia, že majú lepšie zdroje. Trošku v tom cítim netrpezlivosť, nedočkavosť a možno aj iné záujmy. Nezdá sa mi, že boli využité všetky diplomatické cesty.
EVA BORUŠOVIČOVÁ, režisérka
Nie som vojenský analytik, nezaoberám sa geopolitickými špekuláciami. Keby som aj bola, aj tak je možné, že mi tie najdôležitejšie informácie uniknú. Všetci si totiž zliepame svoju predstavu irackej kauzy z informácií, čo sa k nám dostanú cez médiá. Rozumiem argumentom zástancov aj odporcov vojny, ale aj tak sa nemôžem ubrániť dojmu, že to, čo sa touto vojnou spúšťa, nebude ani lokálne, ani „rýchlo vybavené“. Podobne ako si kedysi na začiatku prvej svetovej vojny len pár ľudí uvedomovalo, že týmto konfliktom odchádza svet, ako ho poznali dovtedy, že ich spôsob života sa nenávratne končí a to, čo bude nasledovať, bude iná realita, tvrdšia, drsnejšia a konfrontačnejšia.
V žiadnej vojne nejde v skutočnosti o ideály, vo vojne ide o moc. A kým kedysi vládcovia, ktorí vojny vyhlasovali, sami obliekli brnenie a tiahli so svojimi vojakmi na bojové pole, kde sa vydávali napospas, kde videli, ako umierajú ich vojaci, kde sami prichádzali o kone, koruny či hlavy, dnes sa tí, ktorí vojny ovplyvňujú, nemusia pohnúť z kresiel a umierať budú tí, čo nemajú na to, aby si postavili kryt alebo utiekli z krajiny. Vojny nie sú džentlmenské, neriešia konflikty, vojny problémy vytvárajú a prinášajú len utrpenie a to hlavne tým, ktorí sú celkom bezbranní. Existuje množstvo spôsobov, ako vojne predísť a nemyslím si, že boli všetky vyčerpané. (rf, kul)
