BRATISLAVA – Slovensko má zásoby ropy na štyridsaťsedem dní. V prípade výpadku dodávok ropy alebo poškodenia ropovodu by presne toľko trval „normálny“ život. Zásoby spravuje Správa štátnych hmotných rezerv, ktorá je priamo podriadená vláde.
Podľa šéfa hmotných rezerv Stanislava Rajeca podliehajú komodity prísnemu utajeniu zo zákona. Upozornil, že Európska únia nám odporúča zvýšiť zásoby ropy na deväťdesiat dní do konca roka 2008. „Zásoby ropy sa prepočítavajú na základe minuloročnej spotreby ropy na Slovensku na priemernú dennú spotrebu. Ak sme mali nižšiu spotrebu v minulom roku, môžeme vystačiť s nezmeneným objemom ropy väčší počet dní,“ povedal Rajec.
Ako ďalej dodal, otázka rezerv je v každom štáte citlivou záležitosťou a všade podlieha utajeniu. Zo štátneho rozpočtu je pre správu vyčlenených 767 miliónov korún na tento rok, náklady spojené s dopĺňaním a ochranou ropných rezerv dosahujú menej ako polovicu tejto sumy – tristo miliónov korún.
Aj český zoznam komodít podlieha podobne ako slovenský podľa riaditeľa sekretariátu českých Štátnych hmotných rezerv Ferdinanda Jacka utajeniu. „Neexistujú nejaké všeobecne platné normy. Nikto nám nestanovuje, čo by sme mali mať. Ide o vnútroštátnu záležitosť každej krajiny, každá si vyhodnocuje potenciálne riziká a možnosti. Na základe vyhodnotenia si stanoví, koľko a čo by mali držať v rezervách,“ povedal Jacko. Medzi najvýznamnejšiu zložku rezerv v Čechách patrí podľa Jacka ropa a ropné produkty. Česká republika má ku koncu februára zásoby ropy na takmer osemdesiatjeden dní, Česi majú dosiahnuť ropné optimum do roku 2005.
Z organizačnej štruktúry slovenskej správy vyplýva, že okrem zásob ropy pravdepodobne drží v rezervách i niektoré priemyselné a potravinárske komodity. „Sú tam všetko potrebné zložky na prežitie obyvateľstva a na zabezpečenie nutnej výroby, ktorá udrží štát a hospodárstvo v chode. Požiadavky zadávajú jednotlivé rezorty a ďalej ich schvaľuje vláda,“ vysvetlil Rajec. Podľa hovorkyne správy Kataríny Mihaľovej sú naše komodity porovnateľné s inými štátmi, čo sa týka druhu, ako aj ich množstva. „Trend ich utajovania je výraznejší najmä po 11. septembri 2001,“ vyjadrila sa Mihaľová.
O opatreniach v súvislosti s irackou krízou rozhoduje krízový štáb, ale ani tu sa nedozvieme z dôvodu utajenia viac. Členom krízového štábu je podpredseda správy.
Rezervy si tvoril štát i súkromníci
História vzniku hmotných rezerv súvisí podľa Rajca so snahou štátu prípadne súkromných osôb o ochranu majetku či hospodárstva. V 17. a 18. storočí si u nás napríklad rody Fuggerovcov a Pálfyovcov v 17. a 18. storočí vytvárali vlastné zásoby medi na hrade Červený Kameň. V Rusku siaha história vzniku štátnych rezerv do 14. storočia. „Tvorba hmotných rezerv je normálna a robíme to štandardným spôsobom, tak ako to robia vo vyspelej Európe,“ dodal Rajec.
