FOTO - TASR
BRATISLAVA - Zo sociálnych fondov sa dajú čerpať státisíce bez toho, aby poberateľ dávok odviedol štátu čo len korunu. Slovenky žijúce v zahraničí majú nárok na poberanie materskej či rodinných prídavkov, hoci neplatia dane a sociálne odvody. Ich deti často nemajú ani slovenské občianstvo.
Za tri roky materskej dovolenky tak na účte môže pribudnúť viac ako stopäťdesiattisíc korún. „Mám dve deti, žijem v zahraničí, kde nám platí poistky manžel. Na Slovensku som si zriadila účet a naň mi chodí materská a prídavky na deti. Každý mesiac zhruba štyri tisícky,“ hovorí Zdenka, ktorá sa vydala do zahraničia a stále má slovenské občianstvo.
Hoci majú Slováci žijúci v zahraničí právo čerpať peniaze z verejných sociálnych fondov, platiť do sociálneho systému im nikto neprikazuje. „Dôchodkové poistenie je pre týchto ľudí dobrovoľné,“ hovorí Andrea Kadnárová, hovorkyňa Sociálnej poisťovne. Po dosiahnutí dôchodkového veku im však štát prizná aspoň životné minimum.
Veľa Slovákov žijúcich v zahraničí do dôchodkového fondu platí dobrovoľne. „Ku koncu januára dobrovoľne prispievalo do penzijného systému 28-tisíc ľudí,“ povedala Kadnárová. Aký podiel tvoria dobrovoľní prispievatelia na celkovom počte ‘zahraničných‘ poberateľov sociálnych dávok, nikto nevie.
Princíp dobrovoľnosti funguje aj pri platbách do fondu zamestnanosti. „Ak si Slovák žijúci v zahraničí neplatí poistenie v nezamestnanosti, stráca nárok na podporu,“ hovorí Lýdia Výborná z Národného úradu práce. V budúcnosti, ak sa vráti na Slovensko, však bude môcť využiť služby úradov práce pri sprostredkovaní zamestnania.
Koľko Slovákov žije v zahraničí, nemá nikto spočítané. Vysťahovalci majú totiž často prihlásený trvalý pobyt na Slovensku, ale žijú a pracujú v zahraničí. Ich kroky mieria väčšinou do Rakúska a Nemecka. Obľúbenou destináciou je aj Škandinávia a USA. Slováci žijúci v zahraničí nevykonávajú len nekvalifikovanú prácu. V zahraničí sa často uchytia aj slovenské zdravotné sestry, programátori či ekonómovia. (tv)
