Minister vnútra L. Pittner (vľavo) musí v parlamente často čeliť snahám opozície zbaviť ho vládneho kresla.
FOTO SME – MAREK VELČEK
BRATISLAVA – Obraz rezortu ministerstva vnútra je do veľkej miery poznamenaný tým, že jeho šéf Ladislav Pittner sa stal najodvolávanejším členom vlády Mikuláša Dzurindu. V roku 2000 opozícia navrhla jeho odvolanie dvakrát a rok predtým sa ho pokúsila zosadiť z funkcie raz. Hlavné námety na dôvody jeho odvolávania čerpá opozícia najmä z ministrových výrokov, ktoré nie vždy zodpovedajú realite.
Tak ako v predchádzajúcom období, aj počas roka 2000 pokračovalo pomalým tempom vyšetrovanie médiami najviac sledovaných káuz. Zavlečenie Michala Kováča ml. do cudziny je síce uzavreté, ale vzhľadom na nejasnosť ústavných dôsledkov Mečiarových a Durindových amnestií je neisté aj prípadné úspešné súdne uzavretie tohto prípadu. V súvislosti so zavlečením sa javí ako veľký neúspech, že hlavnému obvinenému – exriaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi sa podarilo utiecť do zahraničia, kde po ňom prostredníctvom Interpolu neúspešne pátra slovenská polícia. Dostratena smeruje napríklad vyšetrovanie vraždy Róberta Remiáša, ktorá sa u veľkej časti obyvateľstva stala jedným z kľúčových momentov psychologického zlomu pri nazeraní na politiku vlády expremiéra Mečiara. Azda najväčší úspech polícia zaznamenala pri vyšetrovaní kauzy triptych Klaňanie sa troch kráľov, kde sa jej podarilo preukázať nielen účasť SIS na provokácii proti biskupovi Balážovi, ale aj zdokumentovať celý priebeh a účastníkov tejto nelegálnej operácie.
V roku 2001 možno očakávať, že rezort vnútra bude čeliť neúspechu pri vyšetrovaní vraždy exministra Jána Duckého. Prvostupňový súd totiž v minulom roku rozhodol o zastavení trestného stíhania Ukrajinca Olega T. podozrivého z tohto skutku. Ak odvolací súd tento verdikt potvrdí, vyšetrovanie kauzy Ducký bude bezvýsledné. Medzi ďalšie rozporuplné aktivity rezortu vnútra patria obvinenia prominentov bývalej vládnej garnitúry ministra privatizácie Petra Bisáka, prezidenta FNM Štefana Gavorníka a ministra dopravy a bývalého bossa VSŽ Alexandra Rezeša. Prví dvaja sú stíhaní pre úplatkárstvo, vyšetrovateľ im však dodnes nepreukázal prevzatie finančnej „odmeny“ za sprostredkovanie privatizácie. Rezeš je stíhaný pre zneužitie vlastníctva, ktorého sa mal dopustiť tým, že pri rekonštrukcii kultúrnej pamiatky zničil dôležité architektonické prvky. Vyšetrovateľ pritom v súčasnosti skúma skutočnosť, že v čase, keď Rezeš túto nehnuteľnosť kúpil, v liste vlastníctva nebola registrovaná ako kultúrna pamiatka. (pt)
