FOTO - ČTK
Americký spisovateľ Philip Roth, o ktorom sa už dlhšie rok čo rok uvažuje ako o kandidátovi na Nobelovu cenu za literatúru, tvrdí, že písanie je „jeho spása“. Už tridsať rokov býva na connecticutskom vidieku na farme, kde, ako hovorí , „sa toho okrem písania ani veľa nedá robiť“.
Philip Roth pochádza z východoeurópskej židovskej rodiny, ktorá odišla do Ameriky, tak ako jeho spisovateľskí kolegovia Isaac Bashevis Singer, Saul Bellow, Norman Mailer, Arthur Miller aj Jerome D. Salinger. Jeho knihy sa venujú dusnej morálke malomestského židovského prostredia, kde chcú všetci vyzerať cnostne, pocitom viny, ktoré z toho vyplývajú, hľadaniu šťastia pomocou sexu. New York Times k jeho narodeninám, ktoré má dnes, píšu: „nevyčerpateľnú trpkosť vie meniť na nepomíjajúce umenie“ a pripisujú mu „démonického ducha“.
Príbehy Philipa Rotha sú vtipné, s hryzavou iróniou, sarkastické a zároveň skľučujúce a melancholické. Hneď jeho prvá zbierka poviedok Goodbye, Columbus! získala National Book Award roku 1960. V šesťdesiatom deviatom vyšiel román, ktorý ho ako prvý preslávil po svete - Portnoyuv komplex - spoveď sexom posadnutého židovského intelektuála na gauči psychoanalytika. Okrem toho v češtine vyšli: Elév, Hodina anatomie, Odkaz - Skutečný příběh, Milostné rozmluvy.
Podľa Philipa Rotha prežíva americká literatúra s autormi ako John Updike, Toni Morrison, Thomas Pychnon, Don DeLillo a Saul Bellow dnes „obdobie rozkvetu“. To však podľa neho nič nemení na fakte, že ubúda čitateľov a že literatúra čoskoro nebude mať žiadne publikum. Ak totiž ľudia čítajú knihy, kde zostal ich vplyv a vplyv ich jazyka?
