Imre Kertész (1929) spisovateľ. Žije v Budapešti a v Berlíne. V slovenčine a v češtine vyšli jeho romány Bezosudovosť, Kaddiš za nenarodené dieťa a eseje o dvadsiatom storočí Vyhnaný jazyk.

Západná Európa sa nevedela rozhodnúť, čo si počne so svojimi východoeurópskymi susedmi. Utrápeným chudobným príbuzným to znelo arogantne. Musíme si uvedomiť to prázdno v duši, existenčnú neistotu, strach z toho, že sme zbytoční. Rozpoloženie, v ktorom nad vierou v budúcnosť skôr vyhrá frustrácia z pochybenej historickej minulosti, národná ukrivdenosť a predsudky. Nebolo to tak všade, ale všade existovalo nebezpečenstvo prehnaného a oneskoreného nacionalizmu, ktorý nakoniec roztrhal Juhosláviu a urobil z nej územie krvilačných špeciálnych jednotiek a zásahových kománd, revúcich nacionalistické heslá. Len mimoriadne úsilie, hmotné aj duchovné, môže zbaviť malé národy strachu zo zjednotenia, ktoré vnímajú ako národné ohrozenie, takzvanú globalizáciu.

V Maďarsku aj inde sme už videli a zažili, že sebaľútostivé pestovanie historických tráum a frustrácií uvoľňuje v národe tie najhoršie sily, ktoré poznajú len katastrofy a žijú jedine z nich. Prečo nedokážeme začať niečo nové, nádejnejšie? Má byť jediným poučením dejín, že ľudstvo je nepoučiteľné? – pýta sa Churchill. Prečo nemôžeme považovať zjednotenú Európu zároveň za národný projekt už len z toho dôvodu, že každý veľký a rozumný projekt uvoľňuje stmeľujúce sily, ktoré prekonávajú minulosť a pomáhajú zabudnúť na dávne národné zranenia?

IMRE KERTÉSZ