BRATISLAVA – Na Slovensko dovezú prvú geneticky modifikovanú surovinu – kukuricu. Ministerstvo životného prostredia práve dokončilo jej preverovanie a odsúhlasilo uvedenie na náš trh.
Kukurica s pozmenenými génmi sa u nás nebude môcť pestovať, ale bude sa môcť používať ako súčasť potravín a krmív. „Neočakávame veľké dovozy, v produkcii kukurice je Slovensko sebestačné,“ hovorí Igor Ferenčík z ministerstva.
V Česku už pustili na trh nielen kukuricu, aká sa má objaviť aj na Slovensku, ale aj geneticky modifikovanú sóju a na pokusy v teréne aj modifikované zemiaky, ľan, dva druhy repky olejnej a ďalší druh kukurice.
Uvedenie kukurice na trh ešte neznamená, že sa bude môcť pridávať do akýchkoľvek potravín. Každý nový produkt na slovenskom trhu musí schváliť hygienik, ktorý by mohol rozhodnúť, že sa kukurica nemôže pridať napríklad do potravín pre deti.
Na Slovensku po vzore Európskej únie platí od začiatku roka 2002 povinnosť označovať geneticky upravené modifikované potraviny. Ak spotrebiteľ nechce takéto potraviny kupovať, musí si dobre prezrieť zloženie výrobku, kde sa má za jednotlivými zložkami uviesť, či ide o geneticky modifikovanú surovinu, alebo nie. Napríklad semená či krmivá budú označené oveľa výraznejšie – vetou: tento výrobok obsahuje geneticky modifikované organizmy.
Ak sa bude kukurica používať ako krmivo pre zvieratá, pri ich mäse už nebude uvedené, že môže obsahovať geneticky zmenenú surovinu. Bielkoviny, ktoré pozmenené gény produkujú, sa v žalúdočných šťavách zvieraťa odbúrajú.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
Čo sú GMO
Pri geneticky modifikovaných organizmoch (GMO) dochádza k zásahu do ich DNA. Odoberie, vymení, otočí či pridá sa im gén. Pomocou génu ryby vznikli mrazuodolné zemiaky, pomocou génu baktérie zasa kukurica či bavlník, ktoré samy hubia škodcov, alebo sója či repka olejná odolná proti herbicídom vďaka génom z plesní, paradajka, ktorá dozrieva, až keď dostane príkaz, aby vydržala dlhú prepravu a podobne. Osemdesiat percent potravín s GMO sa produkuje v USA a Kanade. Na rozdiel od Európskej únie sa v týchto krajinách nemusia označovať.
Čo si myslia Európania
Štatistický úrad Európskej únie sa opýtal 1629 obyvateľov únie, či súhlasia, alebo nesúhlasia s tvrdeniami týkajúcimi sa geneticky modifikovaných organizmov:
| súhlasím | nesúhlasím | neviem | |
| Chcem mať právo vybrať si | 94,6 | 2,5 | 2,8 |
| Chcem o týchto potravinách vedieť čo najviac skôr, ako ich zjem | 85,9 | 9,3 | 4,8 |
| Mali by sa predávať, iba ak vedci dokážu, že vôbec neškodia | 85,8 | 8,0 | 6,1 |
| Nechcem ich, nebudem ich jesť | 70,9 | 16,9 | 12,2 |
| Môžu mať negatívny vplyv na životné prostredie | 59,4 | 11,9 | 28,7 |
| Médiá nebezpečenstvo preháňajú | 33,1 | 44,3 | 22,6 |
| Takéto jedlo nie je nebezpečné | 14,6 | 54,8 | 30,6 |
(Údaje sú v percentách. Geneticky modifikované potraviny odmietajú najmä dôchodcovia a viac ženy ako muži.)
| Čo si myslia Slováci | ||||
| rozhodne a skôr súhlasím | rozhodne a skôr nesúhlasím | je mi to jedno | neviem | |
| Ak by som si mohol vybrať, dal by som prednosť prirodzeným potravinám | 88 | 3 | 4 | 5 |
| Potraviny by mali byť zreteľne označované | 92 | 2 | 3 | 4 |
(Údaje sú v percentách, prieskum agentúry Focus na vzorke 1013 obyvateľov.)
