Slovenskí vládni činitelia hovoria, že nebezpečenstvo terorizmu nehrozí, zároveň však počuť správy o zvýšení ochrany vodných zdrojov, jadrových elektrární, v školách sa má nacvičovať evakuácia. Ako to môže pôsobiť na ľudí?
„Tento rozpor môže vytvárať určité pochybnosti a ľudia sú potom dezorientovaní. Dôležitejšie je však správanie vlády, ktorá robí opatrenia, aby sa nič nestalo.“
V Kuvajte sú pri vojenských jednotkách aj psychológovia. Myslíte si, že budúca vojna môže spôsobiť psychické problémy aj ľuďom u nás a že začnú vyhľadávať odborníkov?
„Armáda zabezpečila psychologickú starostlivosť aj pre rodinných príslušníkov vojakov, ktorí sú v Kuvajte. Ostatní, keby potrebovali pomoc, majú k dispozícii v každom okrese sieť psychologických pracovísk.“
Možno teda v populácii očakávať zvýšenú mieru depresií?
„Sú osoby, ktoré sa vyrovnajú s kritickými situáciami ľahšie, a také, ktoré zlyhávajú. Nie však preto, že by boli osobnostne slabšie, ale súhrn viacerých faktorov, napríklad rozvod, úmrtie v rodine, môžu spôsobiť, že človek bude potrebovať psychológa. Je to teda komplex stresujúcich vplyvov. Stretol som sa dokonca aj s názorom, aby sa to celé už začalo.“
Ako pôsobí na človeka fakt, keď vidí vojnu takpovediac v priamom prenose?
„Môžeme hovoriť o viacerých komunikačných vzdialenostiach – intímnej, osobnej, verejnej. Televízia alebo tlač predstavujú verejnú vzdialenosť. Vieme si však predstaviť, že by televízia ukázala vraždu v priamom prenose? Psychopati si tým väčšinou saturujú svoje potreby, ale normálni ľudia potom netúžia.“
Môžu mať vojnové konflikty vplyv na zvyšovanie agresivity v spoločnosti?
„Čiastočne áno. Ľudia, ktorí majú potenciál byť agresívni – v nich sa to rozvíja. Na bežného človeka film alebo aj vojna v priamom prenose nemôže zapôsobiť tak, že sa stane vrahom. Emocionálne stabilizovaný človek nechce zabíjať vo vojne. Svedčí o tom história.“
(sp)
