Keď sa utorok 11. marca o tretej popoludní skončil tohtosezónny predaj na hráčskom trhu NHL, bolo možné konštatovať, že to bol jeden z najrušnejších obchodných dní v poslednom období. Len za tento deň si kluby navzájom popredávali a povymieňali vyše šesťdesiat hráčov. Ak vezmeme do úvahy predaje, ktoré bezprostredne súviseli s blížiacou sa záverečnou (napr. predaj Owena Nolana, ale aj mohutná transakcia súvisiaca s prestupom Alexeja Kovaľova z Pittsburghu do Rangers), tak sa dostaneme k číslu osemdesiat, čo je najviac za posledné roky.
Bez ozajstnej bomby
Aj keď sú medzi týmito hráčmi také mená ako Amonte, Gilmour, Housley, Osgood, Niinimaa, Carter, Barnes, Gratton, Dvořák, Marchment, May, McGillis, Schneider, Šmehlík, Smolinski, Juškievič, Ray a ďalší, ktorí už niečo v lige odohrali a nepochybne budú vo svojich nových tímoch prínosom, v zásade možno povedať, že nijaký skutočne veľký a nečakaný prestup na poslednú chvíľu sa nekonal. S výnimkou Kovaľova nezmenil dres ani jeden hráč z prvej dvadsiatky produktivity. Bolo by to tak trochu aj proti logike, lebo medzi touto elitnou skupinou sú aktuálne iba štyria hráči, ktorých kluby už nemajú, resp. majú malú šancu na postup (Lemieux/Pittsburgh, Pálffy/Los Angeles, Heatley/Atlanta a Whitney/Columbus). Všetci ostatní sú kmeňovými hráčmi klubov, ktoré budú bojovať o Stanleyho pohár a takíto hráči sa v tomto ročnom období nepúšťajú.
Dve prestupové stratégie
V zmysle tejto logiky sme boli aj v tejto sezóne svedkami dvoch tendencií pri predaji a výmene hráčov: kluby do play off sa posilňovali zväčša o skúsených hráčov s krátkodobým angažmánom a naopak, pre kluby mimo play off bol 11. marec prvým dňom kádrových zmien a tímovej prestavby s výhľadom do budúcej sezóny a ďalej. A, samozrejme, aj tohto roku sa na úplný záver uskutočnilo pár prestupov, ktoré akoby nijakú logiku nemali.
Čo sa týka krátkodobých účelových prestupov, klasickým príkladom je Toronto, ktoré sa posilnilo o starých kozákov Gilmoura (20 sezón, 1x držiteľ SC) a Housleyho (21 sezón). Podobne posilnil svoju obranu Detroit o Schneidera (15 sezón, 1x držiteľ SC). St. Louis Blues v zúfalej snahe nestroskotať v play off už po ikstýkrát na brankárovi, kúpili z Islanders Chrisa Osgooda (10 sezón, 2x držiteľ SC), čím sa stal už siedmym a vari najdôležitejším mužom, ktorý v tejto sezóne stál v bránke bluesmanov.
Na rade je Lemieux?
Phoenix, Pittsburgh, Buffalo a čiastočne aj Chicago hrajú v tejto sezóne prvé husle, čo sa týka zásadných kádrových zmien. Všetky mužstvá sú už mimo play off. Phoenix pustil len posledný deň šesť hráčov, a to ešte bol v hre brankár Sean Burke, za ktorého však od St. Louis Blues chceli údajne McInnisa či Tkachuka, čo sa bluesmanom zdalo priveľa. Na účet Pittsburghu sa žartuje, že v rámci kádrovej prestavby tímu, ktorá sa začala Kovaľovovým odchodom, je teraz na rade Mario Lemieux, ktorý by mohol predať seba samého. Buffalo stihlo pred príchodom nového majiteľa, multimilionára Golisana pustiť postupne Varaďu, Raya, Barnesa a Grattona, ale zato si udržalo Šatana a Žitnika. Dokedy však, to sa ešte uvidí.
Absencia logiky
K prestupom, ktoré navonok nemajú logiku, patrí výmena medzi Coloradom a Carolinou (Vrbata - Battaglia). To je klasický príklad výmeny dobrého perspektívneho hráča zo základného kádra, ktorý však nemusí odolať psychickému tlaku play off, za skúseného borca, ktorý síce nemá sezónu, ale v play off môžu byť platné jeho skúsenosti a agresivita. Čo sa preháňalo hlavou tohto mladého českého útočníka, ktorý sa z klubu ašpirujúceho na Stanleyho pohár dostal v jedinom okamihu do tímu na úplnom dne ligy, to si nie je ťažké predstaviť. Avšak ukážkovým príkladom v tejto kategórii prestupov je príchod Ansona Cartera a Janneho Niinimuu z Edmontonu do Rangers, resp. Islanders. Edmonton je stále ešte v hre o play off, kam sa minulú sezónu neprebojoval. Pritom Carter bol jeho najproduktívnejším hráčom sezóny a Niinimaa najproduktívnejším obrancom. Aký zmysel malo pre Edmonton takéto oslabenie tesne pred kritickým záverom základnej časti sezóny?
Prestupy pripomínajú výpredaj tovaru
Obe hlavné tendencie sú dlhodobým javom a obe rovnako vyvolávajú mnoho protichodných reakcií. Vlastne celá prestupová horúčka v tejto podobe vyvoláva už dlhší čas dosť razantnú kritiku. Hlavným problémom, na ktorý poukazujú rovnako generálni manažéri ako žurnalisti i fanúšikovia, je neskorý dátum záverečnej pri prestupoch. Ani jedna kanadsko-americká profesionálna liga nemá prestupovú záverečnú iba mesiac pred koncom základnej časti súťaže. Zväčša ich majú posunuté na šesť až osem týždňov od konca. Hlavným argumentom kritikov je, že za dva, tri a nevraviac štyri týždne, sa postavenie klubov v tabuľkách môže výrazne zmeniť. Minimálne sa dá povedať, že dva mesiace pred koncom základnej časti súťaže má reálnu šancu bojovať oplay off o štyri, päť klubov viac. Táto situácia by nútila kluby udržať si hráčske kádre a hviezdy v nich dlhší čas, ba niektoré prestupy by sa vôbec neuskutočnili. Generálny manažér Vancouver Canucks Brian Burke dokonca navrhuje konkrétny termín novej záverečnej - 1. február. Hlavným argumentom je, že by sa takto vo väčšom počte zápasov základnej časti sezóny hralo s vyšším nasadením, čo by bolo pre fanúšikov veľmi príťažlivé. Nevznikla by - ako tohto roku - taká prevaha ponuky nad dopytom a v niektorých kluboch by predaje hráčov nepripomínali skôr výpredaje tovaru, ba priam kádrovú čistku. Nehovoriac o tom, čo si môže myslieť fanúšik, ktorého srdce krváca celú sezónu za svoj klub, keď tu zrazu dôjde k takej rošáde, ktorej nikto nerozumie, možno ani tí, ktorí ju urobili. Ďalším argumentom je, že neskorá záverečná umožňuje klubom špekulatívne krátkodobé prestupy a preskupovanie kádrov na poslednú chvíľu tak, že do play off ide iné mužstvo, než hralo základnú časť sezóny. A ak nie celkom iné, tak nepochybne s iným systémom, inou konfiguráciou v herných činnostiach, s inými dôrazmi. Mnohí zúčastnení sú s týmto stavom spokojní, napokon, čo sa ráta, je Stanleyho pohár a keď nie to, tak aspoň dlhá cesta v play off. Lenže počet tých, ktorí hovoria o nezdravom stave a poukazujú na pozitívne príklady v iných veľkých profesionálnych ligách, rastie. Niet pochýb, že aj toto bude jednou z tém blížiacej sa diskusie o kolektívnej zmluve v NHL. Teraz však už niet času na tieto otázky: je po prestupoch a nech boli akékoľvek, ide sa do finišu.
Autor: Igor Otčenáš(Autor je hokejovým publicistom)
