nie je,“ povedal minister obrany Ivan Šimko.

Po otázke, či pôjdu v prípade vojny chemici aj na územie Iraku a budú zabezpečovať protichemickú ochranu útočiacim vojskám, prečítal vetu z uznesenia parlamentu: „Národná rada súhlasí s pôsobením jednotky radiačnej, chemickej a biologickej ochrany v záchranných a humanitárnych operáciách v prípade použitia alebo dôvodného podozrenia z použitia zbraní hromadného ničenia.“ Je teda možné, že postačí, ak budú mať útočiace vojská len podozrenie a naši by sa k nim teoreticky mohli pripojiť.

Šimko odmieta, že by chemici mohli pôsobiť ako bojová jednotka. Bojová jednotka podľa neho napríklad robí v prvom slede útočiacich jednotiek bojový prieskum. V prvom slede však naši s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú.

Záležať bude aj na postoji českej vlády. Česko vyslalo svojich vojakov s podobným mandátom a výklad mandátov od oboch parlamentov sa bude musieť zladiť. Naši sú v spoločnom česko-slovenskom prápore v menšine.

Minister sa nechcel sa vyjadrovať či existuje, alebo neexistuje mandát OSN na použitie sily pri vynucovaní jej rezolúcií. „Posledná rezolúcia hovorí o vážnych dôsledkoch, ktorým by mal čeliť Irak v prípade, že nebude v plnom rozsahu plniť úlohy,“ pripomenul minister. „Je vec právnikov so špecializáciou na medzinárodné právo, aby povedali, akým spôsobom je alebo nie je daný mandát OSN.“