Blair sa vo svojom hodinovom prejave, ktorým začal parlamentnú debatu, snažil presvedčiť nielen poslancov, ale i verejnosť, pretože podľa posledného prieskumu denníka The Guardian je stále väčšina britských občanov proti účasti svojej krajiny vo vojne proti Iraku. Premiér v úvode odmietol koncepciu politického súperenia medzi Európou a Spojenými štátmi. Pripustil, že terajšie spory okolo krízy určia podobu medzinárodnej spolupráce na celé generácie dopredu.

V súvislosti s hlasovaním vyzval poslancov, aby sa sústredili na jediné - či prijať správne rozhodnutie. „Kto bude oslavovať a kto bude slziť, ak teraz jednotky odvoláme?“ pýtal sa poslancov. Podľa neho prípadné stiahnutie britských vojsk posilní nielen irackého prezidenta, ale aj všetkých ostatných tyranov. Zdôraznil tiež, že predstava dobrovoľného odzbrojenia Iraku je absurdná hlavne po tom, ako to Saddám roky odmietal.

Rozdelenie hlasov podporujúcich a odmietajúcich nasadenie vojakov naznačovalo, že snemovňa sa v nočnom hlasovaní vysloví k návrhu kladne. Podľa odhadov televíznej stanice BBC mala vláda dosiahnuť pohodlnú väčšinu, ku ktorej mali podstatnou mierou prispieť aj hlasy opozičných konzervatívcov. Napriek tomu sa s napätím čakalo, koľko vládnych poslancov sa postaví proti Blairovi. Opozícia vnútri Labouristickej strany totiž už niekoľko dní destabilizuje postavenie britského kabinetu. Po tom, ako v pondelok odstúpil vodca labouristov v Dolnej snemovni Robin Cook, podali včera demisiu dvaja členovia vlády - štátny tajomník ministerstva zdravotníctva lord Philip Hunt a štátny tajomník ministerstva vnútra John Denham. Naopak, ministerka pre medzinárodný rozvoj Clare Shortová, ktorej rezignácia sa očakávala najviac, sa napokon rozhodla vo vláde ostať.

(mm, čtk)