George Bush je s Francúzmi v spore, niektorí jeho občania však Francúzom ďakujú za protivojnové postoje.
FOTO- REUTERS
Zdá sa však, že jednostranná akcia bez mandátu svetového spoločenstva je menším zlom ako akcia, ktorá by nasledovala po vetovaní druhej rezolúcie o Iraku v Bezpečnostnej rade. Aj to zrejme motivovalo Američanov, Britov a Španielov, aby ju do rady radšej ani nepredkladali.
Do boja sa vytiahli krajné možnosti - veto a ultimátum. Obe sú síce diplomatickými prostriedkami, ale používajú sa ako zbrane. Ich aplikácia však nepovedie len k vojne v Iraku. Otvára tiež Pandorinu skrinku a ohrozuje povojnové usporiadanie sveta a jeho fungovanie.
Nie je to prvýkrát, čo sa obišlo medzinárodné spoločenstvo. Spory medzi doterajšími spojencami tiež nie sú ničím novým. Analytici však tvrdia, že súčasný vývoj je najväčšou potopou v histórii OSN. Podľa denníka The Los Angeles Times je to horšie, ako keď sa Američania postavili proti Francúzom a Angličanom v Suezskej kríze, či keď Clinton v očakávaní ruského veta začal útoky v Kosove len s požehnaním Severoatlantickej aliancie.
Medzinárodné spoločenstvo a jeho mechanizmy sú v kríze. Prezident Bush tvrdí, že niektorí členovia Bezpečnostnej rady (a myslí tým hlavne Francúzsko, trochu menej Rusko) majú síce s Amerikou spoločné obavy z nebezpečenstva, nesúhlasia však s jej rozhodnutím, ako tomuto nebezpečenstvu zabrániť.
Prezident Chirac hovorí, že Irak je nebezpečný, ale nateraz nie bezprostredne a americké ultimátum voči nemu sa nedá ospravedlniť.
Nebezpečenstvo je teda pre všetkých spoločné, predstavy o tom, ako ho eliminovať, má každý iné. Z toho vyplýva, že terajšie medzinárodné mechanizmy nie sú dostatočne odolné voči čiastkovým záujmom, alebo sú zastarané a žiadajú si reformu. O tom teraz špekulujú analytici.
V politickej praxi to znamená, že kým Američania a Briti dolaďujú vojnové prípravy, Francúzi a Rusi hovoria, že diplomacia ešte nezomrela, a dnes, keď bude šéfinšpektor Hans Blix predkladať svoju správu, sa môže mnohé zmeniť.
Presnejšie, hovoria to hlavne Francúzi, Rusi pritakávajú, ale nie dôrazne. Počas celej krízy sa správali nanajvýš opatrne a v pozornosti mali hlavne svoje záujmy. Pri obnove Iraku by Američanom vraj až tak neprekážali. Francúzi, naopak, budú na čiernej listine a navyše riskujú rozkol s Britmi, čo by mohlo spôsobiť nové mocenské usporiadanie Európy.
Iracká vojna bude vojnou bez mandátu OSN. Teraz ide o to, či je to precedens, alebo dôsledok nepriaznivej konštelácie politických princípov a ich nositeľov. To sa však bude riešiť až vtedy, keď sa vojna skončí. A bude to dlhá bitka slov.
