Bratislava 18.marca (TASR) - S blížiacou sa možnou vojnou v Iraku zintenzívňujú ochranné opatrenia i potenciálne ohrozené podniky na Slovensku. Patria medzi ne predovšetkým jadrové elektrárne, chemické továrne, správca vodných tokov v SR či pravdepodobne najviac zraniteľné vodárenské spoločnosti.
"Niet sa absolútne čoho obávať," povedala hovorkyňa a. s. Slovenské elektrárne (SE) Jana Kaplánová a dodala, že jadrové elektrárne patria medzi subjekty osobitnej dôležitosti, z čoho vyplýva zákonná povinnosť ich ochrany podľa najprísnejších medzinárodných kritérií. Ako ďalej uviedla, spoločnosť má vypracované krízové i havarijné plány, ktoré sa priebežne prehodnocujú. "V súvislosti so situáciou v Iraku sme zintenzívnili i fyzickú ochranu, ktorú zabezpečujeme súkromnou bezpečnostnou službou v úzkej súčinnosti s ozbrojenými zložkami štátu. Vzdušný priestor nad elektrárňami monitoruje Armáda SR," vysvetlila, pričom podrobnosti neuviedla, aby sa tak zabránilo ich prípadnému zneužitiu. "V stredu bude k otázke bezpečnosti zasadať i Krízový štáb SE," povedala J. Kaplánová.
Slovnaft, a. s., Bratislava, štandardne prijíma adekvátne bezpečnostné opatrenia na ochranu výroby v dostatočnom predstihu a v spolupráci s kompetentnými štátnymi orgánmi. Najväčší slovenský spracovateľ ropy podľa slov jeho hovorcu Ľubomíra Žitňana v tomto smere rešpektuje požiadavky silových rezortov a zároveň sa spolieha na ich profesionalitu. Vyhodnotenie kvality, rozsahu a účinnosti opatrení realizovaných v podniku podľa hovorcu v konečnom dôsledku prislúcha štátnym orgánom, "ktoré platíme z našich daní". Slovnaft však pritom rutinne využíva aj spoluprácu so súkromnou bezpečnostnou službou.
Hovorca a. s. Duslo Šaľa Jaroslav Barcúch reagoval na bezpečnostné otázky slovami: "Áno, bezpečnostné opatrenia sa prijímajú. Je to však interná záležitosť spoločnosti, preto k tomu viac nepoviem."
V súvislosti so zvyšujúcim sa rizikom vojny v Iraku prijali bezpečnostné opatrenia i Novácke chemické závody (NCHZ), ktoré si podnik zabezpečuje z vlastných zdrojov.
"Na priehradách v Gabčíkove i Čunove platí zvýšená pohotovosť," zhodnotil aktuálny stav Ladislav Gáll, generálny riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, š. p., Bratislava, spolumajiteľa vodného diela. Bezpečnosť hrádzí monitoruje podnik za pomoci platenej bezpečnostnej služby, ktorá je v spojení s ozbrojenými zložkami, pripravenými okamžite konať. "V stredu budeme o bezpečnosti rokovať i na ministerstve pôdohospodárstva," dodal. Podnik v oblasti ochrany úzko spolupracuje i so š. p. Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), ktorý má v správe prívodné kanály a vodné toky. "Urobili sme určité opatrenia, o ktorých sa však bližšie nechcem zmieňovať, aby sa náhodou nestali impulzom pre okolo behajúcich šialencov," povedal TASR technicko-prevádzkový riaditeľ SVP Ladislav Podkonický. Potenciálnym rizikom pritom v prípade vodných tokov nie je ani tak bezpečnosť hrádzí ako skôr bezpečnosť zátopových oblastí a kvality vody.
Kvalitu vody monitorujú i vodárne a kanalizácie, ktoré dodávajú do domácností pitnú vodu. V zmysle vykonávacej vyhlášky č. 29/2002 k Zákonu o ochrane zdravia ľudí odoberajú vodárne pravidelne vzorky vody, na ktorých sa kontroluje až 82 ukazovateľov. Podľa slov výrobného námestníka š. p. Severoslovenské vodárne a kanalizácie Mariána Martinčeka vodárne v súlade s programom kontroly kvality pitnej vody, ktorý schvaľuje Štátny zdravotný ústav, vykonávajú na zdrojoch, v miestach akumulácie a samotnej rozvodnej sieti pravidelné rozbory. Vzhľadom na finančnú náročnosť kompletného rozboru (15 000 až 20 000 Sk) však podniky môžu podľa schváleného programu vykonávať iba užšie rozbory, ktoré sú lacnejšie. "Za normálneho stavu sa prítomnosť toxických látok pravidelne netestuje," povedal M. Martinček s tým, že takýto rozbor väčšinou vykonávajú podniky v prípade podozrenia respektíve narušenia chránených vodných zdrojov a vodojemov. Vtedy však okamžite dochádza k odstaveniu dodávky pitnej vody k odberným miestam.
